Dňa 23. augusta 1939 v Moskve podpísali ministri Joachim von Ribentropp a Vjačeslav Molotov v Moskve pakt o neútočení, známy ako Hitler-Stalinov pakt. Oba štáty sa v ňom dohodli nielen na vzájomnom neútočení, ale v tajnom dodatkovom protokole si rozdelili sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Stalo sa tak týždeň pred vypuknutím II. svetovej vojny. V Poľsku a Pobaltí Hitler-Stalinov znamenal stratu štátnosti a ovplyvnil nielen vojnovú ale najmä povojnovú históriu, a preto je nepochybne dôležitým dátumom v európskych dejínách. Európsky parlament v roku 2009 23. august vyhlásil za Deň pamiatky obetí totalitných a autoritárskych režimov.
Christian Fuchs (čestný predseda Inter-Asso), Dieter Dombrowski, (predseda UOKG)
a Ján Košiar na pietnom akte v Postupime. Foto: Amélie zu Eulenburg
Na pozvanie našej partnerskej organizácie v rámci Interasso Union der Opferverbände Kommunistischer Gewaltherrschaft (UOKG) som sa v sobotu 23. augusta 2025 zúčastnil pietnej spomienky, ktorá sa konala pri budove bývalej väznice a vyšetrovne KGB v Postupime. Hlavným organizátorom tohto každoročného podujatia je združenie Pamätníky a miesto stretávania v bývalých väzniciach KGB (Gedenk- und Begegnungsstätte ehemaliges KGB-Gefängnis). Táto budova sa nachádza neďaleko zámku Cecilienhof, kde 2. augusta 1945 bola víťaznými mocnosťami II. svetovej vojny podpísaná Postupimská dohoda, ktorá na dlhé roky rozhodla o povojnovom usporiadaní Európy, osobitne o rozdelení Nemecka a jeho hlavného mesta Berlína. Tento stav trval do pádu Berlínskeho múr (9. novembra 1989) a do znovuzjednotenia Nemecka (3. októbra1991).
Ján Košiar, podpredseda Inter-Asso
Bývalí politickí väzni v súvislosti s vyvesením dúhovej vlajky na budove Filozofickej fakulty UK v Bratislave vyjadrujú vážne znepokojenie nad oživovaním ideologických symbolov vo verejnom priestore. Vyjadrujú tiež protest proti osvojovaniu si ideologických naratívov verejnými vysokými školami a univerzitami. Toto si veľmi dobre pamätáme najmä z 50. rokov.
Medzi prvými opatreniami pri zmene z totalitného režimu na pluralitnú demokraciu bolo odstránenie ideologických vplyvov na spoločnosť.
Túto empirickú skúsenosť odráža aj prvý článok Ústavy a deklaruje, že Slovenská republika sa neriadi nijakou ideológiou. Upozorňujeme na fakt, že podľa bolestného poznania a utrpenia tisícok bývalých politických väzňov nejestvuje dobrá a zlá ideológia, ale len zlé ideológie, ktoré svoje dogmy a naratívy začnú vnucovať spoločnosti alebo si nájdu angažovaných aktivistov.
Angažovaným persónam na akademickej pôde pripomíname, že to bol práve odboj veteránov a účastníkov protikomunistického odboja, rehabilitovaných politických väzňov, vďaka čomu sa aj v našom priestore ujala myšlienka ľudských práv. Tie však nemôžu byť zneužívané nijakou ideologickou propagandou na šírenie nových konštruktov sociálneho inžinierstva.
Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja, III. odboj
Náš čestný predseda, bývalý prezident Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu Arpád Tarnóczy bol dňa 21. mája 2025 povýšený do hodnosti Rytiera Veľkého kríža.
Diplom a insígnie mu 8. júna 2025 odovzdal jeho nástupca, JUDr. Július Brichta v prítomnosti členov Slovenskej asociácie MR spolu s kaplánom Maltézskeho rádu na Slovensku Mons. Tiborom Hajdu.
Toto povýšenie bolo pánovi Tarnóczymu, ako prvému slovenskému občanovi, udelené za jeho službu Slovenskej asociácii, Maltézskemu rádu na Slovensku, ako aj za jeho celoživotné dielo.
Arpád Tarnóczy (* 11. apríl 1936, Nováky) je slovenský šľachtic, bývalý politický väzeň, bývalý poslanec Národnej rady SR a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku. Od roku 2006 do roku 2015 zastával funkciu predsedu organizácie PV ZPKO a dodnes je jej čestným predsedom.
Arpádovi Tarnóczymu gratulujeme a želáme veľa Božieho požehnania a zdravia!
Predsedníctvo PV ZPKO a redakcia Svedectva
V dňoch 23. a 24. mája 2025 sa uskutočnilo pietne zhromaždenie pri troch pamätníkoch na jáchymovsku. Zúčastnilo sa ho takmer 50 členov a sympatizantov PV ZPKO z celého Slovenska.
Tradične sa táto pietna spomienka začína pri pamätníku na cintoríne v Hornom Slavkove, kde sa k účastníkom prihovoril aj dp. Ján Košiar. Náš duchovný modlitbou a požehnaním ukončil tiež i pietnu spomienku pri Veži smrti v Ostrove. V jej priestoroch pribudli nové panely s menami ďalších väzňov, medzi ktorými si našla svojho otca predsedníčka RO PV ZPKO v Prešove Mária Dvorčáková. Na pietne akty Jáchymovského pekla prišiel aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Prahe Martin Muránsky. Vyvrcholením dvojdňového podujatia bola sv. omša za politických väzňov v Kostole sv. Joachima v Jáchymove, ktorej hlavným celebrantom bol plzeňský biskup Tomáš Holub. Nasledovalo kladenie vencov pri pamätníku Brána ku slobode a prejavy hostí, aj nášho predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu.
Ďakujeme aj bratislavskej dopravnej firme Dominiq. Vnuk jej majiteľa, Viliam Balšan, bol tiež väzňom v Jáchymovských baniach.
Všetky príhovory rečníkov nám pripomenuli, že Jáchymovské peklo je svedectvom a mementom, že keď sa moc vymkne kontrole, ľudské práva prestanú platiť.
Eva Zelenayová
Od roku 2016 sa každoročne členovia PV ZPKO z celej republiky stretávajú pri pamätnej tabuli venovanej kňazom a rehoľníkom Banskobystrickej diecézy na Barbarskú noc. Tohto roku uplynulo už 75 rokov od Akcie K, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 prepadli silové zložky štátu 56 kláštorov a rehoľných domov.
Pietna spomienka sa začala sv. omšou v Kostole sv. Alžbety a pokračovala pri pamätnej tabuli. V homílii hlavný celebrant P. Pavol Noga CM pripomenul účastníkom ich povinnosť, byť pamäťou národa. Nedovoľte, aby utrpenie národa niekto spochybňoval, zľahčoval, relativizoval, povedal na záver sv. omše. (zl)
