V stredu 24. septembra 2025 sa pri pamätníku obetí komunizmu v Žiline uskutočnila pietna spomienka za účastí predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej. Účastníci položili kvety k pamätníku a v dôsledku nepriaznivého počasia ďalší program sa konal v budove žilinského Mestského úradu.
Organizátorom podujatia bol predseda RO PV ZPKO v Žiline Kvetoslav Gregor, ktorý program moderoval. Otvoril ho Miešaný zbor Máj mesta Žiliny štátnou hymnou. Ako prvá vystúpila s príhovorom Erika Jurinová, ktorá o.i. povedala: „Stretávame sa, aby sme si pripomenuli obete komunizmu – ľudí, ktorí zaplatili za vernosť pravde, za odvahu postaviť sa zlu a za statočnosť, s akou bránili vieru, slobodu a demokraciu.“ Predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda upriamil pozornosť na nedôstojné zamlčiavanie historikov, akým bol Milan Stanislav Ďurica. A na záver zacitoval ďalšieho exilového historika Františka Vnuka: „Pod socializmom iba budúcnosť je istá, minulosť sa neprestajne mení.“
Istým mementom boli slová politického väzňa a podpredsedu PV ZPKO Štefana Nováka, ktorý sa zveril, že ani vlastné deti nevedia pochopiť a neveria mu, že to, čo prežil po zaistení Štátnou bezpečnosťou, sa skutočne aj stalo. A iba si povzdychol, že „po revolúcii – to slovo nepoznám – ostali sme na pokraji spoločnosti, ako dovtedy“.
V diskusii vystúpili aj ďalší členovia PV ZPKO, ktorí sa zišli zo všetkých regionálnych organizácii Slovenska, aby sa poklonili obetiam minulého režimu a pripomenuli súčasnej generácii prenasledovanie za prejavený názor. (ez)
Dňa 23. augusta 1939 v Moskve podpísali ministri Joachim von Ribentropp a Vjačeslav Molotov v Moskve pakt o neútočení, známy ako Hitler-Stalinov pakt. Oba štáty sa v ňom dohodli nielen na vzájomnom neútočení, ale v tajnom dodatkovom protokole si rozdelili sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Stalo sa tak týždeň pred vypuknutím II. svetovej vojny. V Poľsku a Pobaltí Hitler-Stalinov znamenal stratu štátnosti a ovplyvnil nielen vojnovú ale najmä povojnovú históriu, a preto je nepochybne dôležitým dátumom v európskych dejínách. Európsky parlament v roku 2009 23. august vyhlásil za Deň pamiatky obetí totalitných a autoritárskych režimov.
Christian Fuchs (čestný predseda Inter-Asso), Dieter Dombrowski, (predseda UOKG)
a Ján Košiar na pietnom akte v Postupime. Foto: Amélie zu Eulenburg
Na pozvanie našej partnerskej organizácie v rámci Interasso Union der Opferverbände Kommunistischer Gewaltherrschaft (UOKG) som sa v sobotu 23. augusta 2025 zúčastnil pietnej spomienky, ktorá sa konala pri budove bývalej väznice a vyšetrovne KGB v Postupime. Hlavným organizátorom tohto každoročného podujatia je združenie Pamätníky a miesto stretávania v bývalých väzniciach KGB (Gedenk- und Begegnungsstätte ehemaliges KGB-Gefängnis). Táto budova sa nachádza neďaleko zámku Cecilienhof, kde 2. augusta 1945 bola víťaznými mocnosťami II. svetovej vojny podpísaná Postupimská dohoda, ktorá na dlhé roky rozhodla o povojnovom usporiadaní Európy, osobitne o rozdelení Nemecka a jeho hlavného mesta Berlína. Tento stav trval do pádu Berlínskeho múr (9. novembra 1989) a do znovuzjednotenia Nemecka (3. októbra1991).
Ján Košiar, podpredseda Inter-Asso
Bývalí politickí väzni v súvislosti s vyvesením dúhovej vlajky na budove Filozofickej fakulty UK v Bratislave vyjadrujú vážne znepokojenie nad oživovaním ideologických symbolov vo verejnom priestore. Vyjadrujú tiež protest proti osvojovaniu si ideologických naratívov verejnými vysokými školami a univerzitami. Toto si veľmi dobre pamätáme najmä z 50. rokov.
Medzi prvými opatreniami pri zmene z totalitného režimu na pluralitnú demokraciu bolo odstránenie ideologických vplyvov na spoločnosť.
Túto empirickú skúsenosť odráža aj prvý článok Ústavy a deklaruje, že Slovenská republika sa neriadi nijakou ideológiou. Upozorňujeme na fakt, že podľa bolestného poznania a utrpenia tisícok bývalých politických väzňov nejestvuje dobrá a zlá ideológia, ale len zlé ideológie, ktoré svoje dogmy a naratívy začnú vnucovať spoločnosti alebo si nájdu angažovaných aktivistov.
Angažovaným persónam na akademickej pôde pripomíname, že to bol práve odboj veteránov a účastníkov protikomunistického odboja, rehabilitovaných politických väzňov, vďaka čomu sa aj v našom priestore ujala myšlienka ľudských práv. Tie však nemôžu byť zneužívané nijakou ideologickou propagandou na šírenie nových konštruktov sociálneho inžinierstva.
Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja, III. odboj
