Koncom júna a začiatkom júla 2017 Denník SME uverejnil viacero článkov o našej organizácií, ktoré vyvolali aj širšiu ozvenu v ďalších médiách. Dňa 29. júna som do redakcie odniesol Žiadosť o odpoveď, ktorú zatiaľ noviny neuverejnili. Je aj vo Svedectve č. 7-8.
ŽIADOSŤ O ODPOVEĎ
V zmysle tlačového zákona č.167/2008 Vás žiadame o uverejnenie odpovede podľa paragrafu 8 na Váš článok z utorka 27. 6. 2017 „Kňaz propaguje fašistov“.
Už samotný titul článku je propagandistická manipulácia, keďže neadekvátne používa pojem „fašizmus“ tak, ako ho definoval Stalin ešte na zjazde Kominterny, na označenie všetkých nepriateľov komunizmu, čo väzni komunizmu pociťujú ako urážku. Článok je hrubo manipulatívny, lebo jednotlivé tvrdenia vytrháva z kontextu a deformuje ich zmysel – napríklad opis pravicových východísk Kotlebovej strany stotožňuje s jej podporou. Náš časopis rovnako ako naša organizácia nepodporuje nijakú politickú stranu. Uvádza aj lživé tvrdenia o výške podpory pre časopis Svedectvo, ktorá tvorí zhruba tretinu uvedenej sumy. Keďže naši členovia sú slobodní ľudia a predpokladajú, že slobodu slova majú zaručenú ústavou, nechápu kádrovanie pre politické názory ako z 50. rokov, čo sa stalo v prípade šéfredaktorky a predsedu redakčnej rady nášho časopisu. My neštudujeme ani triedny, ani rasový pôvod svojich prispievateľov. Rovnako odmietame psychologické podfarbovanie pojmu nacionalista, lebo naši členovia si pre takéto obviňovania veľa nevinne vytrpeli. Dôstojného pána Jána Košiara považujeme za katolíckeho kňaza oddaného cirkvi a národu, ktorý sa správa podľa evanjelia – čiže nikoho a priori neodsudzuje a neprechováva voči nikomu nenávisť. Je vlastenectvo „kontroverzné“? Prečo by sme si nemali objektívne pripomínať významné medzníky našich dejín? Naši členovia, väzni komunistickej totality, vo veľkom počte dopisovatelia nášho časopisu, sú presvedčení, že aj svojim osobným utrpením prispeli k tomu, že už nebude platiť jediný správny, navyše komunistický výklad našich dejín. Mimochodom, keby ste poznali náš časopis dlhšie, zistili by ste, že už viackrát sa venoval aj utrpeniu našich židovských spoluobčanov. PV ZPKO odsudzujú akúkoľvek formu totality a hlboko sa skláňajú pred všetkými obeťami oboch totalít 20. storočia, pričom komunistickú totalitu považujú za veľmi ničivú, lebo doteraz silne deformuje myslenie ľudí.
Vrchol podprahovej manipulácie a propagandistickej lži však tvorí stĺpček Jakuba Fila „Spolky“. Nad tvrdením „nepochopili, že neexistuje sloboda slova len pre jednu vybranú skupinu“, by sme sa mohli síce ironicky zasmiať, či odporúčať redaktorom SME, aby si ho zavesili nad pracovný stôl. Horšie je to však s podsúvaním, že slovenský nacionalizmus je ideológia nadradenosti, pretože ten bol vždy demokratický a usiloval sa iba o vyrovnanie so svojimi susedmi. No vrchol cynizmu a výsmech ľudskosti je pre našich členov tvrdenie, že „sa postavili na stranu tých, ktorí chcú zničiť demokraciu … a chcú vešať svojich odporcov“. Veď práve väzni komunizmu majú jednu z najväčších zásluh na nastolení demokracie a na jej obrane. A vrhnúť do tváre tým našim členom, ktorým komunisti popravili otca či manžela, že chcú niekoho vešať, je už neodpustiteľný hyenizmus.
29. 6. 2017
Ján Litecký Šveda
predseda PV ZPKO III. odboj
LIST ANNY FODOROVEJ
V Žiline 4. júla 2017
Vážená pani šéfredaktorka Beata Baloghová!
Po prečítaní článkov vo Vašom denníku SME v číslach 147 a 152, ktoré poškodzujú dobre meno našej organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, od autora podpísaného ako „Peter Kapitán“ nemôžem mlčať‘. Považujem tieto články za paškvil, za znevažovanie a osočovanie členov našej organizácie. Autor nemá žiadne vedomosti o tom, kto sú politickí väzni komunizmu, o činnosti našej organizácie, ktorá sa riadi STANOVAMI, ktoré boli upravované a schválené na XII. celoslovenskom sneme Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja III. odboj, konanom 10. 6. 2015 v Žiline a registrované Ministerstvom vnútra SR dňa 25. 6. 2015.
Mám 78 rokov a som poslednou žijúcou zakladateľkou našej organizácie v Žiline v roku 1990. V roku 1961 som bola za svoj politický názor, za nesúhlas s komunistickým režimom, za vierovyznanie a vlastenectvo odsúdená na štyri roky žalára. Okúsila som komunistickú totalitu na vlastnej koži a všetci politickí väzni, ktorí ešte žijú a ich rodinní príslušníci by vedeli rozprávať‘ o terore, vraždách, odsúdených na roky otrockej práce v Jáchymovských baniach, na popravy po vykonštruovaných procesoch.
Ak si autor mysli, že Politickí väzni komunizmu sa nemajú právo vyjadrovať‘ a vysloviť‘ svoj názor na dianie doma a vo svete, je na veľkom omyle. Práve Politickí väzni komunizmu za slobodu a demokraciu položili mnohí život. Máme za to, že 17. novembrom 1989 sa prenasledovanie za politický názor skončilo. Odporúčam autorovi preštudovať‘ si Ústavu SR a taktiež Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Práve pod ochranou týchto dokumentov sa vyvarujeme novej totalite.
Ak autor nazýva časopis Svedectvo časopisom „neonacistov“, mal by si ozrejmiť‘ rozdiel medzi neonacizmom a národovectvom – patriotizmom, alebo ak autor skutočne mienil označiť‘ členov organizácie vydávajúcej daný časopis za neonacistov, mal by si uvedomiť‘, že tak označuje ľudí, ktorí trpeli a umierali za pravdu a slobodu počas bývalého režimu.
V zmysle vyššie uvedených argumentov majú naši členovia právo písať‘, a inak sa vyjadrovať‘ za svoju osobu v slobode pričom tým nevyjadrujú oficiálne stanovisko celej organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja.
V časti článku „Štátne dotácie“ chýba fakt, že naša organizácia je napriek finančnej dotácii od Ministerstva vnútra SR podhodnotená. Bez finančnej podpory členov a sympatizantov by organizácia nemohla napĺňať úlohy vyplývajúce zo svojich Stanov.
Vážená pani šéfredaktorka, žiadam Vás v mene Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja OSPRAVEDLNIŤ SA za hanlivé, urážlivé a nepravdivé označenia členov organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a časopisu Svedectvo na titulnej strane denníka SME.
Anna Fodorová
predsedníčka RO PV ZPKO III. odboj
Žilina
November 1989 a nič sa nezmenilo
Cífer 5. júna 2017
Vážená pani šéfredaktorka,
váš denník SME v sobotu 3. júna 2017 na strane 4 uverejnil článok Marie Vrabcovej, Cirkev kňazov za ĽSNS iba karhá, kde sa vyjadruje o mne. Úplne v štýle 50-tych rokov 20. storočia. V zmysle dobrých mravov i tlačového zákona Vás úctivo žiadam, aby ste uverejnili na rovnakom mieste moju reakciu. Vopred veľmi pekne ďakujem.
Od povestného novembra „nežnej revolúcie“ už uplynulo vyše štvrť storočia, no udalosti v roku 2017 nás akoby vracali pred onen historický dátum 17. 11. 1989. Pluralita politických strán končí. A sú to opäť noviny, dnes s názvom SME, ktoré chcú diktovať, čo si človek, najmä katolík a ešte k tomu kňaz má myslieť, čo hovoriť, s kým sa stretávať a čo písať. To v mene koho je táto moc – Mediokracia? Sú to potomkovia vládnucej robotníckej triedy, ale najmä tých, ktorí tento štát nechceli, a plačú za mastnými hrncami v rozvinutej socialistickej spoločnosti, ktorá smerovala k beztriednemu komunizmu. Novinári aj vtedy všetkých ináč zmýšľajúcich nálepkovali ako extrémistov, nacionalistov a triednych nepriateľov. Dnes sú späť a majú v rukách všetku moc. Parlamentnú, vládnu, súdnu, mediálnu a najmä finančnú a ekonomickú.
Voľby pomaly budú znamenať len možnosti či ísť voliť v piatok, alebo v sobotu. Jednotná kandidátka „národného frontu“ vylúči ináč zmýšľajúcich. Mediálna moc novín, televízie i internetových stránok ide v roku 2017 opäť diktovať aj Katolíckej cirkvi, čo a ako majú biskupi a kňazi hovoriť, koho majú voliť a s kým sa majú alebo nemajú stretávať. To sme dopadli.
V Cirkvi to nikdy nefungovalo a nebude fungovať ako si budú želať mocní tohto sveta.
V Cirkvi to vždy bude fungovať, povedané dnešným slovníkom, extrémisticky. Áno, vyjadrenie P. Miroslava Čajku, „že Ježiš Kristus je najväčší extrémista“ je pravdivé. Extrémne „miloval svojich a miloval ich až do krajnosti“ (Jn 13,1). Krajnosť je po slovensky extrém. Veď preto ho ukrižovali. Lenže, on milí čitatelia SME, ON VSTAL Z MŔTVYCH! A raz príde súdiť živých i mŕtvych.
Anton Čulen, o ktorom píšete, je tiež Cirkev, lebo je jej členom. Na rozdiel od SME pozná jej učenie, a vie, že Druhý vatikánsky koncil vyzýva katolíkov, aby sa angažovali v politike: „Politické spoločenstvo a verejná moc majú svoj základ v ľudskej prirodzenosti, a preto patria k poriadku stanovenému Bohom, hoci určenie politického režimu a voľba vedúcich činiteľov sa ponecháva slobodnej vôli občanov“ (GS 74). A okrem iného, aj Ústava SR zakazuje diskrimináciu za politické presvedčenie. Hádam nás SME nechce presvedčiť, že už neplatí.
Na druhý deň po ostatných voľbách, 6. marca 2016, naši biskupi k ich výsledkom vydali toto stanovisko: „Oceňujeme aktívnu účasť všetkých občanov, ktorí využili hlasovacie právo a pristúpili k voľbám. Želáme si, aby legitímne zvolení predstavitelia svoju službu v parlamente zodpovedne a svedomito vykonávali pre spoločné dobro všetkých obyvateľov našej vlasti. Sprevádzať ich budeme modlitbou a povzbudením v duchu evanjelia.“ A zakrátko, 14. marca 2016 Antonovi Čulenovi, učiteľovi náboženstva, príslušný cirkevný úradník napíše: „…musím Vás upozorniť, že Vaše angažovanie sa v politickej strane, za ktorú ste vo voľbách kandidovali, nie je zlúčiteľné s poslaním, ktoré Vám bolo zverené udelením kánonickej misie a s podmienkami pre udelenie kánonickej misie…“
Autorka článku mne vyčíta, že kde a s kým všade chodím a čo podpisujem. Milé SME, je predsa sloboda pohybu a názoru, alebo už nie?
Po voľbách v roku 2016 sa tu, v niekým nechcenej Slovenskej republike stalo nielen, že nie je dôležité, kto ako volí, ale ani kto spočítava hlasy, ale najdôležitejšia sa ukázala moc kapitálu, teda moc oligarchov, a v tom žiaľ spočíva súčasný slovenský fašizmus. Pozrite si encyklopédie a slovníky alebo aspoň hľadajte v Googli, a nepoužívajte toto slovo ako nadávku na všetko, čo sa vám nepáči. Podľa komunistickej definície, prijatej na zjazde Kominterny v roku 1935: „Fašizmus je najviac otvorene teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu“ (Georgij Dimitrov, Gegen Faschismus und Krieg). Slovenský homo sapiens, ktorý nečíta len noviny, ľahko zistí, že toto určite neplatí o Kotlebovej Ľudovej strane. Hoci, musí sa mať na pozore, lebo kto zmýšľa ináč ako SME a iné „mienkotvorné médiá“, musí prinajmenšom držať „hubu a krok“.
Píšete aj o P. Vojtechovi Zemanovi a plk. v. v. dp. Ignácovi Jurušovi. Poznám ich niekoľko desaťročí. Tiež si nedajú vami diktovať, kam, kde a kedy by mali chodiť. Vyčítate mi, že som bol „po Oroschovom boku“ v trnavskej bazilike. Čo je na tom zvláštne, veď je to predsa môj arcibiskup a ordinár, ktorého si vysoko vážim za jeho svedectvo viery, prístup k ľuďom i za neohrozené postoje a vernosť Bohu, Cirkvi a národu.
ThDr. Ján Košiar
duchovný PV ZPKO
súhlasím a pridávam sa
plk. v. v. ThMgr. Ignác Juruš
P. Jozef Mydla SJ, osem a pol roka prenasledovaný ako kňaz komunistickými zločincami
