V Katedrále sv. Emeráma v Nitre sa v piatok 26. októbra 2018 konala svätá omša, ktorej hlavný celebrant bol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Po nej Mons. Ľudovit Baláži – (jeden z ešte žijúcich za komunizmu väznených kňazov) spolu s predsedom PV ZPKO Ing. Jánom Liteckým Švedom odhalili pamätnú tabuľu s reliéfom kardinála Korca a s menami 97 prenasledovaných kňazov Nitrianskej diecézy. Na slávnosti sa zúčastnili viacerí naši členovia najmä z nitrianskej pobočky.
Tabuľa, ktorej výrobu a osadenie sme iniciovali ešte v roku 2016 (kardinál Korec bol našim dlhoročným členom), je dielom akad. arch. Jána Juru a akad. mal. Barbary Neumannovej.
Po požehnaní tabule biskupom V. Judákom sa prítomným prihovoril predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda.
Pri pamätnej tabuli: Ján Litecký Šveda, Július Binder a Ján Košiar
Príhovor predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu
Vážení prítomní,
keďže o kardinálovi Korcovi a prenasledovaných kňazoch najmä z hľadiska viery veľmi dobre rozprával pán biskup Judák v chráme pri kázni a keďže dp. Ján Košiar poďakoval všetkým, čo sa zaslúžili o tento pamätník, ja už len veľmi stručne sa pokúsim ukázať miesto kardinála Korca v širších európskych súradniciach. A keďže sme už mimo chrámu, tak trochu sa budem venovať aj politike.
O samotnom kardinálovi Korcovi netreba veľa rozprávať, zaňho hovorí jeho životné dielo a z pohľadu politických väzňov hlavne jeho postoj. Všetci sa hlboko skláňame pred jeho pamiatkou a verím, že jeho postoj aj nás ostatných bude inšpirovať k podobnému životu v pravde a v odvahe. Keďže kardinál Korec bol aj ozajstný homo politicus, od samého začiatku, od roku 1990 bol aj členom našej organizácie politických väzňov, v roku 1999 premenovanej na PV ZPKO. Aj preto naša organizácia, spolu s nitrianskym biskupom Viliamom Judákom, iniciovala osadenie tejto tabule. A treba dodať, že bol aktívnym členom, ktorý sa mimoriadne zaujímal o otázky našej organizácie.
V tomto krátkom príhovore spomeniem ešte dvoch velikánov kresťanskej Európy, ku ktorým smelo môžeme priradiť aj nášho pána kardinála.
Prvý z tých velikánov je v kruhoch prenasledovaných a obetí komunizmu veľmi dobre známy Alexander Solženicyn. Tu chcem pripomenúť jeho slávnu vetu „Nežite v klamstve“. Túto vetu povedal v roku 1974, v časoch vlády komunizmu, ktorý bol najzločineckejší a najvražednejší systém v ľudských dejinách. Aj keď v tom čase už mal najväčšie zverstvá za sebou, aj tak to bola od Solženicyna obrovská odvaha, ale aj jasnozrivosť, povedať niečo také. Veď nakoniec práve permanentná lož tak podkopala a vyprázdnila stavbu založenú na nezmyselných predpokladoch, že sa nakoniec rozsypala. Žiaľ, majstri lži, ktorí tú stavbu udržiavali, nám tu zostali aj naďalej. A čo je najhoršie, aj naďalej šíria svoje lži, aj keď ešte zatiaľ nemajú za sebou takú zločineckú mašinériu, ako mali do roku 1989. Preto táto neokominterna musela zmeniť taktiku. Našu, kresťanskú a európsku pravdu hodnôt, na ktorej vyrástla zatiaľ najprekvitajúcejšia civilizácia ľudskej histórie, prehlásili za niečo veľmi pochybné a relatívne, len ako konštrukciu či názor v mori iných názorov. No zaujímavé je, že ak vy čo len trochu spochybníte ich nezmyselné konštrukcie alebo to, čo považujú za pravdu oni, či už gender, multikulturalizmus, rasizmus, feminizmus alebo nedajbože komunistické sviatky, už ste rovno zločinec a máte na krku orwellovskú inkvizíciu Veľkého brata.
Pretože ich konštrukcie to už nie je iba jeden názor z mnohých, to už je tá najsvätejšia pravda a už len trochu relativizujúce vyhlásenie na ich adresu je horšie ako hrdelný zločin. Nakoniec, je to logické, stavba založená na takýchto klamstvách je vratkejšia ako domček z karát, preto sa do nej nesmie ani fúknuť. Mladí aj starí boľševici majú presne tie isté spôsoby, „zakalené“ dlhými desaťročiami teroru. A ako ten teror fungoval, o tom máme svedectvo na ďalšej tabuli, venovanej prenasledovaným kňazom Nitrianskej diecézy, ako je veľmi správne uvedené: „v rokoch 1945 až 1989“, ktorej osadenie inicioval Biskupský úrad Nitra.
A tu som pri druhom velikánovi európskej histórie, pápežovi Jánovi Pavlovi II. Teraz nebudem spomínať na jeho obrovský význam pre povalenie komunizmu. Spomeniem tu iba jeho známy výrok: „Nebojte sa!“, pretože to teraz potrebujeme ako soľ, aby nás Kominterna nezahnala úplne až do potkaních dier. Veď ide o celý náš život – či bude kvalitný a v pravde, a či v pravde budeme môcť vychovávať aj naše deti. Pravdu netreba hovoriť iba doma, ale aj medzi priateľmi a hlavne na verejnosti. Spomeňte si napríklad na smelý postoj kardinála Korca, ktorý sa nebál v časoch červeného teroru odsúdiť propagandistické klamstvá filmu „Kríž v osídlach moci“. Mimochodom, tieto klamstvá šíria komunisti dodnes. Nebáť sa je naša morálna povinnosť. Len takto môžeme od seba odsúvať zákopy, ktorými nás chcú obohnať a spraviť si prirodzený priestor na prežitie kvalitného, požehnaného života. Ak nebudeme žiť v pravde a šíriť ju, hoci len v okruhu svojich známych, potom sa nemôžeme čudovať, že ani vo veľkom meradle celej spoločnosti sa nič len tak samé od seba nezmení na dobré, naopak, nebezpečenstvá, ktoré sú dnes mimoriadne veľké, nás morálne nepripravených zmetú zo sveta.
Aj preto je také dôležité pripomínať si ľudí ako kardinál Korec, nebojme sa povedať európskych velikánov, a správať sa podľa ich odkazu a teda žiť svoj život v pravde, a zároveň sa nebáť, čo je dôležité hlavne v týchto časoch, keď kresťanskej Európe hrozí smrteľné nebezpečenstvo.
Ďakujem za pozornosť.
Ján Litecký Šveda, predseda PV ZPKO
