Starší návštevníci opery SND si môžu ešte pamätať tenoristu Juraja Hurného (nar. 1948), ktorý prenasledovaný režimom v roku 1977 emigroval s rodinou do Rakúska. Jeho meno preto nenájdeme v Encyklopédii dramatických umení Slovenska, (1989), hoci sólistom našej poprednej opernej scény bol päť rokov. Jeho druhým domovom sa stalo rakúske mesto Graz (Štajerský Hradec), kde bola a aj je druhá najvýznamnejšia rakúska opera. Ako hosť spieval na mnohých operných scénach v Európe i v zámorí. Hudobná kritika ho vyznačila titulom Rytier vysokého c. Vždy sa hrdo hlásil k svojmu národu a preto sa zakrátko po príchode na Západ zaradil medzi významných exilových Slovákov ako boli Štefan B. Roman, Milan S. Ďurica, František Vnuk, Ján Okáľ, Imrich Kružliak, operný spevák Ladislav Pudiš, Jozef Rydlo, Jozef Halmo, Viktor Magdolen, biskupi Pavol Hnilica SJ, Dominik Hrušovský, Dominik Kaľata SJ, Anton Hlinka SDB, Félix Litva SJ a ďalší.
Na výzvy priateľov i z povinnosti odovzdať odkaz svojich rodičov o prenasledovaní a väzení najmä jeho otca Juraj Hurného st. sa rozhodol napísať svoje spomienky. Vyšli knižne pod názvom Keď nám nebolo do spevu… Osudy operného speváka a jeho rodičov za komunizmu a v exile (1944 – 2018). Publikácia obsahuje aj mnohé dokumenty a fotografie, ktoré autorovi z rozličných archívov pomohol nájsť Dr. Martin Lacko. Hurného knihu spomienok vydala naša organizácia PV ZPKO a jej prezentácia bola 28. júna 2019 v Bratislave.
Počas väzenia otca žil Juraj Hurný spolu s matkou Eliškou v Žemberovciach, ktoré mu 30. júna 2019 udelili čestné občianstvo. Na oboch slávnostiach sa zúčastnil aj náš predseda Ján Litecký Šveda. Miestny časopis priniesol s majstrom J. Hurným osobitný rozhovor, ktorý nájdete tu. Svojou nahrávkou Kráľovná nebies Jozefa Halmu a Viktora Magdolena urobil túto mariánsku pieseň slávnou a známou nielen na Slovensku ale i v zahraničí.
Ján Košiar
