Pred 30 rokmi, v novembri 1989, keď padal Berlínsky múr, som žil v Ríme. A pár dní pred 17. som mal možnosť tam prvýkrát stretnúť arcibiskupa Jána Sokola, prvého metropolitu Slovenska. A práve 17. novembra 1989 som mal to šťastie a milosť koncelebrovať v súkromnej kaplnke s pápežom svätým Jánom Pavlom II. Bol som tam spolu s politickým väzňom, našim členom Msgr. Viktorom Trstenským; organizácia síce vtedy ešte neexistovala, ale politickí väzni áno. Ten mi v oných dňoch okrem iného povedal: „Ty ešte zažiješ stret a konflikt kresťanského sveta so svetom islamu. Vtedy sa to zdalo neuveriteľné.
Nuž všemohúci Bože, voláme k tebe, ty, Otče všetkých národov, aby si bol stále s nami, ako pred tridsiatimi rokmi, keď nám zažiarilo svetlo nádeje na život v láske spravodlivosti a v pokoji.
Daj vládcom našej Slovenskej republiky Ducha múdrosti, spravodlivosti a nezištnosti, obetavosti a pevnosti, Ducha bratstva a znášanlivosti, vzájomnej úcty a pomoci.
Otče náš, ktorý si na nebesiach…
Nuž zvolávam toto Božie požehnanie na vás milí politickí väzni, vďaka ktorým, môžeme tridsať rokov už žiť v slobode a demokracii, v našej milovanej vlasti, Slovenskej republike.
Nech vám Boh Otec, ktorý je verný svojim sľubom a spoľahlivý vo svojej pomoci, pomáha v zápase o spravodlivosť, právny štát a občianske porozumenie.
Nech nám Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý posvätil našu zem svojím narodením, verejným účinkovaním, svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním, zachová dar slobody a pokoja.
Nech vás Duch Svätý, ktorý zjednotil prvých kresťanov v Jeruzaleme, vďaka vášmu svedectvu zjednotí v oddanosti Bohu a slovenskému národu v duchu odkazu Andreja Hlinku, aby sme sa nikdy nebáli hlásiť sa k viere našich otcov.
Nech vás žehná, sprevádza a ochraňuje všemohúci Boh: Otec, Syn i Duch Svätý.
Amen.
