Politickí väzni komunizmu v bývalom Československu boli vyše štyri desaťročia svedomím spoločnosti, morálnym vedomím vypovedajúcim o neslobode, nepráve, o zlovôli režimu a ideológie potláčajúcich iné názory, iné presvedčenie a vieru v Boha, nerešpektujúce mnohé základné práva a slobody, ku ktorým sme sa dostali až po Nežnej revolúcii a páde železnej opony.
Ale ani dnes, mnoho ľudí a skupín nemá pocit, že spoločnosť a systém rešpektujú ich práva a slobody, od roku 1989 došlo k viacerým obmedzeniam základných slobôd. Vývoj ukázal, že sloboda, pre ktorú státisíce politických väzňov trpeli a za ktorú bojovali sa nenaplnila až po vrch pohára a stále sa z nej vylieva alebo sa prelieva pre skupiny, ktoré si ju často nevážia, lebo za ňu netrpeli, ani nebojovali. Agenda ľudských práv a slobôd je dnes často účelovým nástrojom pre niektoré skupiny tretieho sektora, medzinárodné inštitúcie, organizácie a politiku. Skúsenosť politických väzňov komunizmu, ktoré je neprenosná hovorí, že sloboda patrí len slobodným, ktorí po nej túžia ako po čerstvom vzduchu a čistej pitnej vode, bez ktorých sa nedá žiť. Rovnako, že demokracia je nezlučiteľná s pôsobením akejkoľvek ideológie, pretože každá ideológia sa snaží presadiť svoje zúžené videnie sveta a vnucuje spoločnosti svoje dogmy, často pod pláštikom boja za rôzne práva… Slobody a ľudské práva nie sú na predaj, ani na rozdávanie, handrkovanie, experimentovanie a znevažovanie. 10.december – Svetový deň ľudských práv – bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN v roku 1950 ako pripomienka prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. Slúži ako oslava ľudských práv, ale rovnako v tento deň poukazujeme na prípady ich porušovania. Desiaty december je tiež dňom udeľovania Nobelovej ceny za mier v Oslo (Nórsko).
Rafael Rafaj
podpredseda PV ZPKO
