Zapriahnutí v Sorosovom chomúte

Ak sa vo verejnej diskusii objaví prof. Jozef Bátora z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK, mali by politici a novinári zbystriť pozornosť. Je neúnavným propagátorom liberálnej demokracie a podsúva ju verejnosti spôsobom, akoby ju Slovenská republika mala zakotvenú vo svojej Ústave. Ostatne sa k téme vyjadril v diskusnej relácii Z prvej ruky Slovenského rozhlasu 8. januára tohto roku. V nej zdôraznil, že vo svete je 25 štátov liberálnej demokracie a Slovensko patrí k nim. Nuž, bez okolkov možno povedať, že Bátora šíri hoaxy. Slovenská republika sa nehlási k žiadnej ideológii, to by profesor z katedry politológie mal vedieť. A nepochybujem, že aj vie. Prečo teda zavádza slovenskú verejnosť?
Jedným z vysvetlení môže byť skutočnosť, o ktorej vo videu z istej verejnej diskusie  hovorí Martin Milan Šimečka. Tvrdí, že George Soros dal k dispozícii 18 miliárd dolárov na šírenie liberálnej demokracie vo svete. Na Slovensku sa už finančná pomoc Sorosa k politickej zmene výrazne prejavila pri porážke Vladimíra Mečiara v roku 1998. Otvorene o tom hovorí Šimečka, ale priznal sa k tomu samotný Soros práve na pôde Univerzity Komenského. Soros bez ostychu zverejnil cieľ svojho úsilia v knižke Vek omylnosti. Na str. 14 uvádza: „Ak preložím svoju filozofiu do podoby filozofického zámeru, môžem svoj cieľ definovať ako globálnu otvorenú spoločnosť.“ Samozrejme, že má ambíciu svetového vládcu. K tomu však potrebuje „všeobecne prijímanú ideológiu“ (str. 209). Na inom mieste hovorí, že otvorená spoločnosť rovná sa liberálna demokracia. Zrejme nie je náhoda, že profesor z UK a mnohé nadácie usilovne pracujú na tomto kontexte.
Prečo sa máme mať na pozore pred šírením jedinej správnej ideológie – liberálnej demokracie? Už sme zabudli, ako dopadla naša spoločnosť, keď mala v ústave definovanú vedúcu úlohu komunistickej strany?  A to nás režim ani nenútil veriť v jeho ideológiu a vyznávať ju. Kto stál bokom, mal smolu v tom, že nemohol zastávať žiadnu lukratívnu pracovnú pozíciu, nemohol sa zúčastňovať na politickom živote v štáte.  Komunistická doktrína sa presadila krvou, liberálna cez peniaze.
Spätný pohľad na vývoj  Slovenska po roku 1989 nás utvrdzuje v tom, že pre Sorosove peniaze majú mnohí Slováci veľké porozumenie. Kto získal moc po voľbách v roku 1998, do ktorých „filantrop“ investoval dvadsať miliónov dolárov? Dzurinda a jeho SDK. Prakticky to boli väčšinou ľudia pochádzajúci z KDH. Nástup Dzurindovej vlády znamenal tvrdý útok na médiá, najmä obsadením STV teroristickým spôsobom. Šéfkou správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti financovanej Sorosom bola v istom období Iveta Radičová. Tá sa v roku 2010 stala premiérkou a dokončila ovládnutie verejnoprávnych médií zlúčením rozhlasu s televíziou. Nestihla zrušiť Ústav pamäti národa, lebo jej vláda padla. Prečo mala záujem zrušiť jedno z nefalšovaných centier dejín Slovákov? Soros v citovanej knihe na str. 202 o tom píše: „Návrat k tradičnému spôsobu myslenia by bol možný, iba ak by ľudia vedeli zabudnúť na svoje staršie dejiny.“ Chápeme, prečo sa rovnobežne s presadzovaním liberálnej demokracie útočí na všetky inštitúty zachovávajúce slovenskú históriu?  Prečo EÚ tvrdo zakročila voči vydaniu Ďuricovej knižky Dejiny Slovenska a Slovákov v roku 1995? Prečo sa súčasný minister vnútra vyhráža občianskemu združeniu politických väzňov, že nebude dotovať ich časopis, v ktorom sú uverejňované najmä  rozhovory s obeťami komunizmu?
Zničiť historickú pamäť, nastoliť vyhovujúcu ideológiu, to je cesta k Sorosom vysnívanej globálnej spoločnosti. Všetky prostriedky nátlaku, aké sú dnes už v spoločnosti jasne viditeľné, považuje za legitímne, nemá problém ich financovať a pritom zdanlivo bojovať proti korupcii! Najznámejší a najväčší korupčník sveta! K takýmto priateľom sa hlási Martin Milan Šimečka, syn Milana Šimečku,  disidenta z obdobia komunizmu a otec europoslanca Michala Šimečku.                                                              Eva Zelenayová