Ing. Ján Litecký Šveda Prednáška na seminári PV ZPKO
Táto prednáška bude o imigrantoch. O téme, ktorú včera spomenul aj Mons. Dlugoš. Síce len okrajovo, pretože to nebola téma jeho prednášky, ale ak ste si dobre všimli, považoval ju už za hodnú Božieho milosrdenstva a ochrany Panny Márie.
Začnem bez okolkov, ako si to takáto mimoriadne vážna vec vyžaduje a hneď musím povedať, že podľa všetkých viditeľných aj menej viditeľných prejavov imigrantskej krízy sme vo vojne. Táto vojna sa začala už skôr, ale najzreteľnejšie sa začala prejavovať niekedy v roku 2013, keď rečnil v EP súdruh Schulz o Lampeduse. Môžeme povedať, že po studenej vojne sa začala ďalšia, už IV. svetová vojna. Vojna veľmi špeciálna, ktorú maskovaný protivník, ktorý sa ani poriadne nepredstavil, rozpútal na zničenie kresťanskej Európy. Pracovne ho môžeme nazvať „Globalizačná elita“. Keď mu nevyšla celkom karta ateizmu, stavil na inú kartu: kartu totálneho rozvratu. Takže žijeme vlastne vo vojne, na ktorej je najhoršie to, že sme iba opustení pešiaci, ktorých zradilo ich vlastné velenie – vlastná európska vláda, ktorá aj so svojimi masmédiami iba plní príkazy nepriateľa, ktorý nás ide zničiť. Dala by sa nazvať všelijako – utekajúca, plávajúca, pochodujúca, plazivá… Tu by som uprednostnil názov „plazivá vojna“, pretože všetko sa deje takým pomalým postupom, väčšinou nenápadným, no zato tak postaveným, aby každý krok už bol podľa možnosti nezvratný.
Termín „plazivá“ však ešte neznamená, že v tejto vojne nemôže byť toľko mŕtvych ako v hocijakej inej. Hádam ani netreba veľmi zdôrazňovať, že najväčšími pomocníkmi tohto rozvratu sú ľavičiarski intelektuáli. Mimochodom – nevyjasnenosť pojmov je typická zbraň z arzenálu neomarxistov, preto hneď na začiatku upozorňujem, že medzi ľavicovou solidárnou a ľavičiarskou trockistickou revolučnou politikou je asi taký rozdiel, ako medzi zajacom a helikoptérou.
Z toho pohľadu sa nám odrazu plasticky ukáže, že všetky tie zdanlivé nezmysly, ktoré sa tu odrazu začali objavovať asi pred dvadsiatimi rokmi a z ktorých sme si zo začiatku iba uťahovali, ako politická korektnosť, antidiskriminácia, antirasizmus a pod. boli vlastne premyslenou prípravnou paľbou do našich radov. Presne ako vo vojne, keď treba vyčistiť zákopy. Napríklad, že sa nesmie uvádzať pôvod páchateľov trestných činov, aby sa ľuďom veľmi nedávalo na oči, že napríklad medzi imigrantmi, či medzi farebnými je neporovnateľne vyššia zločinnosť ako medzi domácimi. Ale zato keď niečo vyviedol katolícky kňaz, tam sa jeho „pôvod“ pertraktoval na prvých stránkach všetkých novín sveta.
A možno veľa ľudí ani veľmi nepostrehlo, že odrazu aj všetko národné začalo dostávať punc niečoho obskúrneho, až sa to postupne začalo odsúvať do kolónky extrémizmus, neskôr nacizmus, no a tu predsa vieme že na konci toho všetkého môže byť iba „Osvienčim“… Multikulturalizmus sa po triednom boji stal novou, nespochybniteľnou dogmou neokominterny. A že tu nejde o nijaké obohatenie, ani v ekonomickom ani v kultúrnom zmysle, naopak, že okrem míňania našich peňazí, na ktorých tu pracovali celé generácie našich predkov sa potláčajú už aj naše pôvodné zvyky, to sa stalo tabu, za porušenie ktorého vám môže hroziť opäť väzenie. Boľševici svoje spôsoby nemenia. Tu však musíme dôrazne povedať, že v celej tejto záležitosti nejde o farbu kože, ale o „farbu“ zvykov. Zatiaľ ešte netečie krv, aspoň nie veľa, no ak sa tento vývoj nezastaví, bude jej oveľa viac ako si vieme predstaviť. Ako v riadnej vojne. S ruinami Európy na samom konci.
K tomu uvediem pár praktických poznámok:
1. Začiatok totálnej ofenzívy môžeme datovať do roku 2013, keď sa stalo nešťastie pri talianskom ostrove Lampedusa, utopilo sa tam asi 300 úbožiakov. Takéto nešťastia sa stávajú, žiaľ, po celom svete – raz sa potopí loď, niekde sa zrúti dom, prídu veľké búrky, zemetrasenie … Obetí je rôzne, od desiatok až po desaťtisíce. No práve pri týchto 300 ľuďoch si ľavičiari povedali, že je čas využiť to pre svoju rasistickú agendu, pretože podľa nich je Európa ešte stále príliš biela. A spustili nebývalú propagandistickú kampaň, ktorú v europarlamente zahájila reč súdruha Martina Schulza. Keď človek počul jeho patetické výlevy a zneužívanie tých najprirodzenejších ľudských citov, jeho sentimentálne vzlyky, keď človek mal pocit, že už iba z nábytku nekanú slzy, musel si spomenúť na jednu nenápadnú tetku spred Tesca, ktorá nedávno od okoloidúcich mámila nejaké peniaze na lístok na vlak, lebo práve ide od manžela, ktorý leží na onkológii a ktorému za posledné centy nakúpila ovocie a doma ju čaká dcéra, ktorej práve vlak odrezal nohu a ktorá sa stará o dieťa, ktoré sa narodilo slepé… Je to úplne rovnaká technológia, ktorá hyenisticky zneužíva úprimnú ľudskú spolupatričnosť na svoje účely, a ktorú môžeme v obidvoch prípadoch veľmi presne nazvať – cielený podvod.
2. Mimochodom – za posledných 25 rokov sa utopilo už asi 20 000 takýchto utečencov v Stredozemnom mori. Čo je skoro tisícka ročne, no naši ľavičiari boli ticho. No teraz nejaká centrála neokominterny zatrúbila na útok a pri sledovaní médií má človek pocit, že taká katastrofa ešte nebola v celej histórii ľudstva. Ale aby som nezabudol ani na počty: táto kampaň, keďže bola široko spopularizovaná, už priniesla aj prvé výsledky, pretože za rok 2014 už bolo tých obetí viac ako 4 000. A toho roku, keď sa naplno rozpútala „plazivá“ vojna, už podstatne viac.
3. O čo ide súdruhovi Schulzovi a jeho kumpánom, môžeme tiež veľmi presne nazvať: cielený rozvrat kresťanskej Európy. Navoziť sem tisíce a státisíce moslimov a Afričanov, a tí sa už svojou „demografickou politikou“ postarajú o to, že Európa, ako ju poznáme, jednoducho zmizne z mapy. Konečný ideál je konzumný automat bez identity. Takže je zacielené na dve hlavné identity, ktoré držia kostru Európy pokope, za ktoré sedeli aj naši politickí väzni: na identitu kresťanskú a národnú. Našich väzňov síce odsudzovali a terorizovali ešte starí marxisti-leninisti, no súčasní neomarxisti majú ten istý cieľ.
Všimnite si, ako odborníci intenzívne pracujú na záchrane každého drobného živočícha či rastlinky pred vyhynutím, dokonca aj do médií to už preniklo. No tí, ktorí majú inokedy plné ústa záchrany indigénnych národov niekde na Borneu, idú práve s veľkým zápalom rozvrátiť indigénnu Európu.
Že ľavičiari majú lož a podvod priam vo svojich politických génoch, ukazuje aj to, že tzv. multikulturalizmus, ktorý ochudobňuje nielen peňaženky európskych robotníkov, ale zásadným spôsobom aj európsku kultúru, nazývajú „obohatením“.
4. Apropo „obohatenie“: jediní, ktorí zarábajú na týchto nešťastníkoch, sú tzv. prevádzači, ktorí berú od jedného pasažiera, podľa miesta a okolností, od 1 000 do 5 000 Eur, niekedy aj viac. Čo je v tých končinách bežne väčšia suma ako je ročný príjem tamojších chudákov. Takže nech mi nikto nehovorí, že ak niekto môže vycálovať taký peniaz na cestu loďou, že zomiera práve od hladu…
Tu uvediem jeden málo vnímaný aspekt tohto akútneho problému. To čo tu máme, súčasný európsky blahobyt (ktorý ani komunisti nestihli dočista rozvrátiť), sme zdedili po predkoch, ktorí väčšinu toho čo teraz užívame, nahonobili počas stáročí krvopotnou prácou, zdravým rozumom a tvrdým odriekaním sa. A tí by určite pozerali s nevôľou na tých, ktorí to bez nejakého väčšieho pričinenia zdedili a teraz by to len tak zadarmo chceli rozdať prisťahovalcom, ktorí sa o to nijako nezaslúžili. Je to hrubá neúcta voči predkom, tak sa môže správať iba morálna luza.
5. Ak chceme predísť nielen takým nešťastiam, ale aj zničeniu Európy, riešenie je len jedno. Okrem dokázateľne politicky prenasledovaných, ktorých by sme asi zrátali na prstoch jednej ruky, všetkých ostatných treba okamžite vrátiť. Ono by sa to rýchle roznieslo a úžitok by bol viacnásobný. Jediní, ktorí by nadávali, by boli prevádzači, ktorí by prišli o miliónový zárobok, pretože každý by si rozmyslel, či taký veľký peniaz dá za jednu cestu do Európy a späť. No keďže Európa, vedená socialistami, úmyselne mlčí, spôsoby prevádzačov už naberajú absolútne neľudskú podobu. Najnovšie už posádka opustí loď niekde v strede mora a nechá ju napospas – že sa pár sto ľudí môže utopiť, to je im jedno, veď peniaze už majú vo vrecku a lode sú už odpísané. A to, že prevažne moslimské osadenstvo lodí zhadzuje kresťanov do mora, patrí priam ku koloritu tohto „podnikania“. Momentálne sa vynorili dokonca všelijaké obskúrne organizácie, určite veľmi dobre platené, ako napríklad „Lekári bez hraníc“, ktoré posielajú svoje lode rovno k africkým brehom, odkiaľ vozia imigrantov priamo do Európy. Samozrejme, ako správni ľavičiari, pod tými najhumánnejšími zámienkami.
6. Ten najväčší úžitok by mali z toho samotné africké krajiny. Treba si uvedomiť, že vždy to tak bolo a bude, že utekajú tí aktívnejší a doma zostávajú tí ľahostajnejší a menej schopní, čím sa naďalej prehlbuje úpadok týchto krajín. A každým dňom prúdia do Európy tisíce a tisíce týchto – pokojne ich môžeme nazvať – „podnikateľov so súcitom.“ Alebo s európskou hlúposťou, ako chcete. Tak kedy sa takto ich dediny a mestá postavia na vlastné nohy? Aj z toho dôvodu je maximálne nemorálne takto prehlbovať úpadok týchto krajín.
Tu sa navyše amorálnosť snúbi s dokonalou hlúposťou, veď na svete je ešte minimálne šesť miliárd ľudí oveľa hladnejších ako sú Európania, ktorí sa podľa ľavičiarov priam zločinecky previnili tým, že boli schopnejší a šikovnejší. Takže podľa neomarxistov by sme ich všetkých mali ubytovať a nakŕmiť. Celých šesť miliárd, veď nejaké uprednostňovanie, či výber podľa akýchkoľvek kritérií, by bol podľa slovníka neokominterny iba „diskrimináciou“. No a diskriminácia, spolu s rasizmom, sú predsa tie najväčšie zločiny proti ľudstvu.
7. Už by bolo načase skoncovať aj s ďalšou ľavičiarskou lžou – o nekonečnej vine bieleho človeka, ktorý svojim kolonializmom zapríčinil všetko zlo rozvojového sveta. Nuž Európania sa iba správali tak, ako sa počas celej histórie ľudstva správali všetky národy, aj s ich nekonečnými vojnami o územie a bohatstvo, od Peržanov a Grékov až po napr. Osmanskú ríšu. Rovnako sa teraz správajú aj jednotlivé africké národy a štáty medzi sebou, keď občas prepukajú až vyhladzovacie vojny. Ale keď niekto vykynoží iba susednú dedinu, ako sa to teraz bežne deje v Afrike, to ešte neznamená, že je lepší a morálnejší ako priemerný Európan, len si nedokázal vyrobiť lepšie zbrane a transportéry. Máme si vyčítať iba to, že sme boli úspešnejší? A ľavičiarska hlúpa propaganda nie je ani taká neškodná, ako by sa mohlo zdať. Keď v Londýne na ulici zarežú nožom za bieleho dňa bieleho chlapca, páchatelia sa ešte cítia byť v práve, veď oni sú iba pomstitelia za všetky tie ústrky „čierneho ľudu“. A budú si nárokovať stále viac a viac. Toto sú iba začiatky. Tá tzv. vina bieleho človeka za kolonializmus je len primitívna propagandistická lož, ktorá ma pomôcť pri vyvracaní európskych koreňov. Tak ako umelo rozdúchavané nepokoje v Afrike, aby sa masy zdvihli k pochodu na Európu.
8. Ďalšou mantrou našich ľavičiarskych humanistov sú tzv. ľudské práva. Z toho automaticky odvodzujú, že každý má potom právo na všetko. Na bývanie, najlepšie rodinný dom, na auto… S tým by som súhlasil aj ja, dokonca môžem doplniť, že každý má právo aj na súkromný bazén aj s helikoptéru na streche. Iba že tu nejako zabúdajú dodať, že iba ak si na to poctivo zarobí. Takže európsky kvalifikovaný a disciplinovaný robotník je tu na to, aby makal od rána do večera, aby ľavičiarski bossovia mali z čoho rozdávať ukrivdeným, diskriminovaným, zanedbávaným, rasovo prenasledovaným, etc… – donekonečna. Že tým sa problémy a zaostávanie celých skupín obyvateľstva iba zhoršujú, to v živote nepochopia, pretože svoje mozgy majú tak preplnené ideami humanizmu, že už ani len štipka rozumu sa im tam nevmestí. Hlúposť je však v konečnom dôsledku vždy nehumánna. A ešte niečo. Disciplinovaný a kvalifikovaný robotník, rovnako ako riadiaci pracovník, je výsledkom viac ako tisícročného civilizačného vývoja, zásadne podmieneného kresťanstvom. Ten nevzniká zo dňa na deň, ani ako výsledok záväzkového hnutia.
9. Oháňanie sa ľudskými právami je jednoducho iba hlúpe, ale čo povedať na to, keď najväčší hlásatelia ateizmu a nepriatelia cirkvi sa začnú oháňať hlavným prikázaním kresťanskej lásky? Veď to už je číročistá perverzia. Hlupák prirodzene nechápe, že v prikázaní o láske k blížnemu stojí, že ho máš milovať ako seba samého, čiže to seba je prvoradé a až z toho sa odvíja aj láska a jej miera k druhému. Nepoznám nijaké cirkevné prikázanie, ktoré by prikazovalo samovraždu, alebo nejaké formy sadomasochizmu. Stačí uviesť dva paragrafy z katolíckeho katechizmu:
KKC 2264: Láska k sebe samému je základným princípom morálnosti. Je teda oprávnené presadzovať rešpektovanie vlastného práva na život. Kto bráni svoj život, nie je vinný z vraždy, hoci je nútený zasadiť útočníkovi smrteľný úder.
„Ak niekto pri obrane svojho života používa väčšie násilie, ako je potrebné, je to nedovolené. Ak však umiernene odráža násilie, obrana je dovolená… A nie je potrebné na spásu, aby sa človek zriekol umiernenej obrany preto, aby sa vyhol zabitiu druhého; lebo človek je povinný viac sa starať o svoj život ako o cudzí.“
KKC 2265: Oprávnená obrana môže byť nielen právom, ale aj vážnou povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život iných. Obrana spoločného dobra vyžaduje zneškodnenie nespravodlivého útočníka. Z toho dôvodu majú právoplatní predstavitelia moci právo použiť zbrane, aby odrazili útočníkov na občiansku spoločnosť, ktorá je zverená ich zodpovednosti.
Svätý Tomáš Akvinský v svojom hlavnom diele „Summa theologica“ píše: „Čo sa týka vzťahov na prirodzenom základe, musíme viac milovať svojich pokrvných príbuzných; v občianskom živote viac vlastných spoluobčanov; a vo vojenskej oblasti viac svojich spolubojovníkov.“ Ale žiaľ, žijeme v dobe, keď už pomaly každý druhý biskup sa tvári múdrejšie ako uznávaný učiteľ cirkvi a vo veľkom preberá pochybné myšlienky, ktoré sa v Európe začali objavovať po francúzskej revolúcii.
A jeden z najväčších mudrcov staroveku, Solón, hovorí: „Nehovor spravodlivejšie ako tvoji rodičia!“
10. Vrátim sa ešte k „inakosti“: ak bude táto ľavičiarska politika ešte pokračovať nejaký dlhší čas, už ani tí „kvalifikovaní a disciplinovaní“ nebudú mať za chvíľu na to, aby mali na dovolenku a nejakú tú „inakosť“ si pozreli na svojom mieste, či už pyramídy alebo slony a ochutnali pritom exotické jedlá. A to, aby tu zostala európska „inakosť“, s našimi zvykmi, pamiatkami aj jedlami, nielen aby mali čo obdivovať turisti z iných svetadielov, ale aby sme tu pokojne mohli žiť tak ako nás naučili naši predkovia, to si musíme tvrdo brániť proti neokominterne, ktorá to plánuje úplne zničiť. Veď normálny Európan už začína mať strach o životy svojich detí a vnukov, aby ich na ulici ich rodného mesta nezabili len zato, že sú bieli, alebo že si dajú bravčovú cigánsku pečienku. Toto sa už totiž bežne(!!!) deje v niektorých západoeurópskych mestách.
11. Snahy o postupnú premenu európskej populácie už bežia niekoľko desaťročí. Že tu nejde len o zmenu prirodzenú, proti ktorej nemôže nikto nič namietať, ale o politické „inžinierstvo“, na to je už dostatok dôkazov. Napríklad v roku 2009 vládnuca labouristická strana úmyselne vpustila do Veľkej Británie niekoľko miliónov prisťahovalcov. Keď sa to prevalilo, povedal Andrew Neather, vtedajší poradca Tony Blaira, že to preto, „aby sme pravici dali po nose“. A to v podstate tajne, bez akéhokoľvek súhlasu svojich voličov, pretože vedeli, že to by ich potom určite nezvolili. Veď volebný program by mal byť α a ω každej demokracie. Ale len keď by tu tá demokracia bola. Z Wikileaks sme sa zase dozvedeli, že na posilnení prítomnosti moslimov vo Francúzsku tvrdo pracovala aj CIA. Ideológ nórskych socialistov Thomas Hylland Eriksen svoj politický program formuloval takto. „Naša najdôležitejšia úloha je dekonštrukcia väčšiny, a to dôkladná, aby sa už nikdy neoznačovala ako väčšina.“ Mimochodom, také ťahy, že sa akoby z klobúka vyčarujú témy, ktoré nikto nikdy nikde nevidel, nepočul a neschválil, si už osvojili aj „naši“ politici, špeciálne súdruh Lajčák.
12. Ľavičiari teraz urýchlene využívajú moment prekvapenia, pretože okrem toho, že prakticky všetky médiá majú vo svojich rukách, skoro všade dožívajú vlády, ktoré zradili demokratickú vôľu svojich voličov a riadia sa pokynmi tejto „Globalizačnej elity“. Len si pozrite naše médiá a hneď je vám jasné, komu slúžia, presnejšie, kto ich platí. A celý proces zrýchlili aj preto, že úplne zrušiť demokraciu zase nie je až také jednoduché, a ľuďom to už začína dochádzať masovo a všade sa čaká veľký voličský nárast do tábora tzv. „pravicových populistov“, ako ich posmešne pokrstila neokominterna.
13. Ľavičiarom už jedno ich šialenstvo s názvom komunizmus stroskotalo, tak sa s úpornou snahou snažia o ďalšie, pod krycím názvom „multikulturalizmus“. Ako keby výroba celosvetových katastrof bola ich historickým údelom.
14. Dobre si prečítajme vyhlásenie rakúskych „Identitárov“ k snahám urobiť z Európy prisťahovaleckú zem:
„Čo je to prisťahovalecká zem? USA je taká zem, aj Kanada, rovnako Austrália. Nič vás nenapadá? To sú všetko krajiny, kde pôvodné, usadlé obyvateľstvo bolo vykynožené. Z ich identity a kultúry nezostala ani iskrička. Čaká nás to isté? (…) Preto hovoríme – radšej vymeňme politikov, predtým, než oni vymenia nás!“ Najnovšie identitárne akcie prebiehajú pod varovným heslom „Veľká výmena“.
15. A čo tak prijať zákon, aby imigranti – všetky tie útulky, sociálne dávky, preškoľovania – boli v celej Európe podporovaní len z daní tých, ktorí s tým súhlasia? Bola by to taká „multikultúrna“ daň, tak ako je to s daňou na cirkvi v niektorých štátoch, kde si ich platia iba veriaci. Myslím si, že keby tých pár desiatok veriacich v „multikulturalizmus“ zistilo, koľko ich bude stáť ročne príspevok na čo i len jeden takýto útulok, ich humanizmus, na ktorý prispievajú zásadne len tí druhí, by ich raz-dva prešiel. A konečne by prestali otravovať. No možno sa už tešia, ako sa priblížia k svojmu veľkému vzoru, Sovietskemu zväzu, kde jeden buržoázny byt slúžil aj pre niekoľko rodín. V tomto smere tu nastanú netušené možnosti a perspektívy. Vládnuca trieda pracujúcich tam takto žila ešte donedávna. Tu by mohli preukázať svoju revolučnú zrelosť! Ale jediné, na čo som ja osobne ochotný prispieť z mojich daní, a určite nie som sám, je spiatočný cestovný lístok. Môže to byť pokojne aj lietadlo, nech nevyzeráme skúpo.
16. Pre našu tému bude veľmi poučné pripomenúť si, čo sa nedávno stalo v parížskej redakcii Charlie Hebdo. Ako ste už určite postrehli, napriek tomu, že to bol nechyrovaný zločin, táto téma zmizla mimoriadne rýchle zo všetkých masmédií. Veď musíme sa starať o imigrantov! Pričom dalo by sa povedať, že sme si v Európe konečne užili multikulturalizmus naplno. Taký de luxe, all inclusive. Hrniec, do ktorého vložili dve kultúrne vložky, aby sa pekne stavili dokopy, ani ešte nejako dlho nevrel a už aj vybuchol. Len tak, zdanlivo bez výstrahy. A čo na to európske médiá? Začali sa zamýšľať nad problémami prisťahovalectva, či nebodaj možnosťami súžitia takýchto diametrálne odlišných kultúr? Alebo či sa dá s tým niečo robiť? Ešte malý fakt na okraj, ktorý sa veľmi nepripomínal – páchatelia neprišli niekde z arabskej púšte a neodstavili ťavy na predmestí Paríža než presadli do auta – boli to rodení „Francúzi“. Nijaká asimilácia sa evidentne nekonala.
Nuž, aký bude smer prezentácie tejto udalosti naznačila už nemecká televízia, ktorá ešte celý deň politicky korektne nestihla postrehnúť islamské korene páchateľov. Takže – žiadne rozoberanie príčin a problémov, čo by po takej hrôze robil každý rozumný gazda, dokonca ani nijaké obranné tirády na obhájenie neobhájiteľného, ale namiesto akejkoľvek obrany nečakaný útok vpred, proti nepomenovanému extrémizmu. A neomylne dali najavo, že nejaké ňúranie sa v identite a v hodnotovom zakotvení páchateľov sa môže posúdiť aj ako rasizmus, a to je vlastne pravicový extrémizmus, ktorý je ešte nebezpečnejší ako nejaké vraždy. A vlastne o nejakých vraždách odrazu ani nebola reč, rozoberali sa iba „hodnoty“ militantného ľavičiarskeho plátku.
Celé to pripomínalo posledné dni komunizmu, keď vládcovia už nemali žiadne rozumné argumenty na udržanie toho nezmyslu, iba obušky a propagandu. Tu však hrozí, že celý ten multikulturalizmus sa nerozsype tak ľahko ako komunizmus, pretože socialisti už stihli urobiť veľa „hardwarových“ opatrení, že nakoniec z toho ešte môže byť občianska vojna. Všetky tie dokonale zmanažované demonštrácie, aj desaťtisíce centrálne vytlačených plagátikov pripomínali komunistické prvomájové sprievody, kde pracujúci tiež organizovane dostali dopredu vytlačené vlajočky a heslá. Ale o ozajstných problémoch a ich príčinách ste nikde nepočuli a nečítali ani slovíčko. Ani sla-bi-ku.
Komunistov čiastočne ospravedlňovalo to, že svoje systémové nedostatky nemohli odstraňovať, ako by aj občas chceli, pretože ich v tom brzdila ich chorá ideológia. No tu aspoň vidíme, že v tomto ohľade je liberálna ideológia, ktorá je vraj „najslobodnejšia“, rovnako chorá a netolerantná. Aj keď liberalizmus pochádza zo slova sloboda. No zato nezakryto dali najavo, na čom im ozaj záleží: na propagande, ktorá je v „ich“ smere. A časopis ako Charlie Hebdo je výkladná skriňa ľavičiarskej netolerantnosti. Ich karikatúry totiž vo veľkej väčšine nemajú ani zamak vtipu, iba z nich srší nekonečná nenávisť. Len francúzski sudcovia, odchovaní na ľavičiarskom diskurze a na sartrovskej tuposti to ešte nestihli postrehnúť. Urážka dôstojnosti zostane vždy urážkou, to nie je „iný“ názor, ako by nám chceli podvodníci s ideami nahovoriť. Ľavičiarsky intelektuál má pôvod v lumpenproletariáte predmestských putík a u úžerníkov, takže ten také slovo ako dôstojnosť ani nepozná. Ale ak niekto stúpi na nejaký ľavičiarsky propagandistický otlak, to už je rúhanie a vtedy má na krku basu raz-dva. Na druhej strane, aj keď išlo o ľavičiarskych hlupákov, zato ešte nikto nemá právo ich strieľať. Sú to naši hlupáci a my si s nimi musíme poradiť. Muslimov nemajú čo zaujímať, u nás sa ideové konflikty riešia ináč.
Momentálne je ich hlavnou modlou, ktorú vzývajú s fanatickou vášňou, tzv. antirasizmus. Presne ako v porekadle o trafenej husi, aby im nikto nemohol narušiť ich tvrdú rasistickú politiku. V stredoveku sa náboženské vojny neviedli s takou nekonečnou nenávisťou, akú nám teraz predvádza neokominterna každým dňom.
17. Určite ste si už všimli, že reč je hlavne o médiách, menej o konkrétnych skutkoch politikov. Z jednoduchého dôvodu. Činy politikov sú iba odvodené z toho, čo im prikážu v médiách, ktoré ovládajú skutoční vládcovia. Noviny či televízia sú vlastne iba také „vyhlášky“ na odovzdávanie pokynov zo zákulisia pre viditeľných politikov, ktorí potom vzorne plnia zadané úlohy. Veď aj po atentáte im určili fototermín a nahnali ich do sprievodu ako také poslušné stádočko, dokonca aj pekné jednotné kartičky im dali do rúk.
18. Z toho vidno, že situácia je mimoriadne vážna. Dve najhrozivejšie veci na celej situácii sú, že do zániku kresťanskej Európy sa vrážajú obrovské peniaze, ktoré nemáme čím vyvážiť. Veď aj u nás po nežnom „prevrate“ ako prvé nás pripravili o peniaze. Všimnite si, ako naši marxisti, jedno či starí či mladí, odrazu začali vzývať voľný trh, ešte viac ako voľakedy Lenina. A to z veľmi jednoduchého a chytráckeho dôvodu – veľké peniaze si ponechali naďalej iba oni a teraz pomocou nich nás ovládajú, podobne ako to robili do roku 1989 terorom. Hádam si nemyslíte, že tie úderné skupinky, ktoré tu v službách veľkokapitálu, často zamaskované, pobehujú s „uvítacími“ transparentmi, tak robia nezištne a z čírej lásky k blížnemu vo svojom voľnom čase?
Na druhom mieste je to priam nekonečná hlúposť ľavičiarskych intelektuálov, ktorí nie len že spolupracujú na rozklade aj svojho životného prostredia, ale ešte si to aj mimoriadne pochvaľujú, aká sú vlastne avantgarda a ako sú –in. Tak ako pre Lenina, aj pre súčasnú kominternu sú to tí správni „užitoční idioti.“ A smejú sa im už aj normálni prisťahovalci.
Myslím si, že aj taká hlúposť ako „gender“ ideológia je iba kvôli tomu, aby si vládcovia potvrdili svoju moc a tajne sa bavili na svojich píšucich otrokoch, do akých choromyseľných nezmyslov sú kvôli tým pár eurám, čo im podhodia, ešte ochotní zájsť. A zároveň je to taký test, nakoľko už otupela väčšinová spoločnosť.
19. Len poznamenám, že na tom viditeľnom čele síl, ktoré búrajú Európu, je bývalá dederónska zväzáčka, ktorá mala v mládežníckej organizácii na starosti propagandu. Jednoducho mladá garda. Štýlovejšie to už ani byť nemôže. Nemecký autor Thorsten Hinz vystihol, že jej pasivita pomiešaná s vyložene škodlivými krokmi ukazuje, že ona je len médiom, cez ktoré sa vyjavuje nemecká podriadenosť. V menej akademických vyjadreniach už vôbec nie sú ojedinelé názory, ktoré Merkelovej vyčítajú, že chce zničiť Nemecko rovnako ako Hitler. Vzhľadom na to, ako v súčasnosti funguje politická prax, by sme mohli povedať že je iba médiom médií. Preto nezaškodí stále si pripomínať, že práve cez médiá sa nám prihovárajú skutoční vládcovia. V Nemecku tak ako u nás. A to, že Nemecko je ekonomicky najsilnejší európsky štát, je takrečeno smrteľne nebezpečné, pretože už od roku 1945 je to nesvojprávny štát a v súčasnosti je pod priamou kontrolou americkej globalizačnej, tzv. neokonzervatívnej elity, ktorá posledných 20 rokov iba šíri rozvrat po celom svete a rozpútala aj túto plazivú, či utekajúcu vojnu. Určite poznáte mená ako Podhoretz, Perle, Cristol, Wolfowicz… Takže odtiaľ pomoc veľmi očakávať nemôžeme.
20. A čo na to naša mladá garda? Tu musíme uznanlivo prikývnuť, že to, čo sa momentálne deje na našej masmediálnej scéne, vyráža dych. Nielen to, že taký jednotný výklad a komentovanie politických udalostí tu bol naposledy v časoch neobmedzenej vlády ich komunistických oteckov. Patologické na celej veci je totiž to, že čo sa týka imigrantov, tieto masmédiá zastávajú úplne protichodný postoj ako takmer 100% obyvateľstva (dovoľte mi zanedbať množinu pár promile platených aktivistov a obyvateľov psychiatrických ústavov. Alebo ináč: s imigrantmi sympatizuje spontánne asi také promile obyvateľov Slovenska, aké vysoké je promile tých, ktorí sú skutoční politickí utečenci.) Toto tu ešte nebolo, takú stopercentnú jednotu zatiaľ nikdy nedosiahli! Takto písať proti kompletne celému národu nedokázali dokonca ani komunistické noviny v rokoch najväčšieho teroru, pretože minimálne pár percent komunistov a ich rodinných príslušníkov im verilo, alebo s nimi súhlasilo. Toto už je číra perverzita. A nikto sa nehanbí. Tu je však treba, aby si ľudia uvedomili, že toto už nie je obyčajná prostitúcia, ľudovo nazvaná aj presstitúcia, títo ľudia, ktorí nie sú schopní uživiť sa inak, iba posluhovaním cudzím peniazom, nám doslova fyzicky idú po krku! Teraz už každý musí vidieť, že úlohou týchto médií nie je informovať, ale bojovať. Bojovať proti celej spoločnosti. Proti nám. Sú to jednoducho naši nepriatelia, ktorí nás nenávidia a chcú nás zničiť.
Ing. Ján Litecký Šveda, predseda PV ZPKO
