Hosťom pietnej spomienky pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu v Bratislave, ktorú organizovali PV ZPKO bol aj predseda INTERASSO Christian Fuchs z Berlína. Pri pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na cintoríne vo Vrakuni oslovil prítomných príhovorom, ktorý prinášame v plnom znení:
„Prihováram sa k Vám v mene organizácie, ktorá sa nazýva INTERASSO. Je to medzinárodná asociácia bývalých politických väzňov a obetí komunizmu. V tejto organizácii, ktorá existuje už vyše 20 rokov, je spojených trinásť organizácii z bývalých komunistických krajín. Slovenskú republiku v nej reprezentuje organizácia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja. Našich trinásť organizácií sa vzájomne podporuje pri dokumentovaní histórie a následkov komunizmu. Ide najmä o informácie o komunistických zločinoch, ako aj o pomoc pre obete komunizmu.
V mene INTERASSO vám gratulujem k tomu, čo vošlo do učebníc dejepisu ako Nežná revolúcia. Ľudia od tejto revolúcie môžu konečne žiť hlavne tak, ako by malo byť pre človeka vždy samozrejmé, ale nebolo: Môcť slobodne sa vyjadrovať a cestovať do iných krajín. Dokonca aj štátny monopol na vlastníctvo a hospodársky život konečne skončil aj v Slovenskej republike.
Komunizmus bol veľký bič 20. storočia. Pokiaľ ide o moju vlasť, Nemecko. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa mnoho ľudí u nás bálo tretej svetovej vojny, že ju vyvolajú štáty Varšavskej zmluvy. Najväčšia rieka v Nemecku je Rýn. Pramení vo Švajčiarsku a ústí v Holandsku do Severného mora. Mnohí Nemci, ktorí žili v jej blízkosti sa cítili bezpečnejšie na západnom brehu tejto rieky. Nádejali sa, že ak dôjde k tretej svetovej vojne, hranica bude možno na Rýne a oni ostanú žiť na tej správnej strane.
Pád komunizmu vo vašej vlasti by nebol možný bez odvahy študentov v Bratislave, ktorí 16. novembra vyšli do ulíc, rovnako ako to urobili odvážni demonštranti v Lipsku 9. októbra 1989.
Celkom určite demonštranti v Bratislave a v Lipsku by neboli mali odvahu, pokiaľ by nepramenila z povstania 17. júna 1953 v Nemecku, z maďarského povstania v roku 1956, z Pražskej jari v roku 1968 a z Odborového hnutia Solidarity v Poľsku. Veľmi osobitná vďaka patrí aj pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý Solidaritu všemožne podporoval a pod týmto krížom v Bratislave slúžil 22. apríla 1990 svätú omšu. Z odvahy týchto demonštrantov a bojovníkov za ľudské práva sa môžu ešte veľa učiť niektorí naši súčasníci, pre ktorých má politická korektnosť vysokú hodnotu. Veľa čo učiť!
Veľa ľudí dúfalo v koniec komunizmu a očakávalo nielen slobodu prejavu a cestovania, ale predovšetkým spravodlivosť. Mnohí boli z politických dôvodov uväznení dlhé roky, iní nemohli študovať a nájsť si primeranú prácu vzhľadom na ich opozičnú činnosť. Mnohí z nich prišli o život pri pokuse o útek, alebo boli odsúdení na smrť či umučení vo väzniciach.
Tieto nádeje sa v mnohých oblastiach, žiaľ, nenaplnili. Mnoho obetí je pevne presvedčených, že krivda, ktorú utrpeli, nebola dodnes dostatočne odčinená a nie je ani celkom známa.
Dokonca bývalí komunisti a ich deti sú dnes bohatí oligarchovia s veľkým vplyv v spoločnosti a politike. V Nemecku po roku 1945 sa uskutočnila denacifikácia, ale v žiadnom štáte postihnutom komunizmom nedošlo k dekomunizácii. Politickí väzni preto rezignovali na politickú činnosť a nemôžu už svojimi dôležitými skúsenosťami prispieť k rozvoju spoločnosti. To je, žiaľ, náš osud.
Napriek tomu musíme ešte veľa robiť. INTERASSO sa angažuje s veľkým elánom, aby sa situácia obetí komunistickej tyranie zlepšila. V Nemecku od roku 1990 oslavujeme 3. októbra Deň nemeckej jednoty. Nie je to vždy v Berlíne. Stretávame sa v rozličných hlavných mestách našich spolkových krajín. A na tieto oslavy vždy prichádza aj prezident Spolkovej republiky Nemecko. Preto by som rád vyjadril nádej a tešil sa spolu s Politickými väzňami Zväzu protikomunistického odboja i inými, aby na budúci rok pri tejto príležitosti si vás prišiel uctiť a pozdraviť aj prezident Slovenskej republiky.