Nech si už o dátume 17. november myslí každý čo chce, politickí väzni a ich rodiny si ho symbolicky vybrali pre najväčšiu spomienkovú akciu roka. Ani nie preto, žeby si mysleli, že vtedy definitívne komunisti stratili moc. Tí, čo prežili červený teror, sa tak ľahko opiť rožkom nedajú. No napriek všetkému bol tu zásadný zlom, že sa skončil ten najväčší teror a ľudia už nemuseli ísť večer spať s obavou, či ich ráno nezoberú na výsluch. Veľmi dobre vieme, ako tieto výsluchy vyzerali.
Preto vám všetkým, ktorí ste túto našu pietnu spomienku poctili svojou prítomnosťou, patrí veľké a úprimné poďakovanie. Poďakovanie od všetkých, ktorí vládali prísť a mali viac šťastia ako tí, ktorých mená sú vytesané na tomto pomníku.
Vám, politickým väzňom či ich príbuzným, ktorí dlhé roky zažívali peklo na zemi a napriek obrovskému utrpeniu dokázali prežiť a zapojiť sa naspäť do života, patrí rovnako vďaka a úcta. Pretože aj teraz potrebujeme skúsenosti a najmä charakter ľudí, ktorí nepodľahli. Rovnako šialeným teóriám, ako neskôr peniazom, veď bolo také ľahké ísť s hlavným prúdom…
Pokiaľ starí marxistickí komunisti brutálne a priamo útočili na obidva základné korene našej identity – na kresťanskú a národnú, vidíme, že ich neomarxistickí potomkovia útočia na to isté, ibaže oveľa rafinovanejšie a namiesto teroru viac uplatňujú finančné páky. Iba triednu nenávisť vystriedala nenávisť ku kresťanskej Európe a proletársky internacionalizmus zase multikulturalizmus. Aj preto sú aj v súčasnosti nezaplatiteľné skúsenosti a postoje politických väzňov. Najmä pri súčasnej umelo vyvolanej kríze s imigrantmi, na konci ktorej nemá už zmiznúť iba Slovensko, ale celá Európa tak ako ju poznáme. Veď aj posledné tragické udalosti v Paríži sú dôsledkom presadzovania ľavičiarskych nezmyslov multikulturalizmu. Súčasná ideologická nadvláda ľavičiarstva totiž neznamená len iný názor či jeho demokratické presadzovanie, ale pomocou médií a peňazí si opäť nárokujú na všeobjímajúcu totalitnú moc, pretože všetko ostatné svojou nenávistnou terminológiou tvrdo potláčajú ako zločinecké. Pre nich demokracia už dávno neexistuje, už je opäť dovolené hlásať iba ich nezmysly. Presne tak, ako si to pamätáme z 50. rokov. Len Lenina vystriedala tzv. politická korektnosť. Aj národy, ktoré vznikli počas tisícročí prirodzenou cestou a nie na ich rysovacom stole, považujú za niečo podvratné a nekompatibilné so súčasným svetom konzumného otroka bez pevnej morálky. A hlavne, nezapadajú do ich nárokov na celosvetovú totalitnú dominanciu. No identita Európy spočíva na tých istých pilieroch, za vernosť ktorým trpeli aj naši politickí väzni – na pilieri národnom a kresťanskom. Za toto dostávali naši ľudia drakonické tresty či slučky.
Na tomto mieste by som rád upozornil, že nedávno, 6. novembra bolo 60. výročie mimoriadne dramatického hromadného úteku z jáchymovského koncentračného tábora Nikolaj, keď si väzni vykopali zhruba 15 m tunel a ktorých potom naháňalo skoro 1 000 príslušníkov väzenskej stráže s puškami a so samopalmi. Medzi nami tu máme aj posledného preživšieho z tých 10 odvážlivcov, pána Antona Tomíka, ktorému patrí naše menovité uznanie.
Nuž a tým, ktorí neprežili, popraveným ale aj všetkým našim nebohým členom, ktorých za posledný rok ubudlo 22, a menovite aj nedávno zosnulému nášmu členovi kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi teraz venujme minútu ticha.
Ďakujem vám za pozornosť.
17. novembra 2015 Ján Litecký Šveda, predseda PV ZPKO
