Politickí väzni, deti a manželky politických väzňov, ľudia prenasledovaní komunizmom, ktorých utrpenie a morálny postoj prispel zásadným spôsobom k odstráneniu totalitného režimu a nastoleniu demokracie, vyjadrujú hlboké znepokojenie nad krokmi našich politikov, ako bolo presadenie zákona proti extrémizmu a jeho uvádzanie do praxe pomocou NAKA. Rovnako vyjadrujú znepokojenie a protest proti praktikám našich masmédií, ktoré názory svojich sponzorov povýšili na neotrasiteľné pravdy, o ktorých odmietajú diskutovať. Vidíme, že nielen starí komunisti sa masovo vracajú na všetky možné posty, ale už aj ich spôsoby. Odmietame byť svedkami šírenia nevyvážených a hlavne nenávistných dezinformácií, proti ktorým sa nie je možné nikde ohradiť.
Pre našich členov, politických väzňov a ich príbuzných, bol ten najväčší výdobytok novembra sloboda. Sloboda pohybu, sloboda náboženská, sloboda podnikania, umelecká sloboda, a celé to bolo zastrešené tou najvzácnejšou slobodou – slobodou slova. Tá je zároveň tým hlavným zdrojom všetkých ostatných slobôd, aj tu nespomenutých. Pevne sme všetci verili, že už sa nezopakujú časy, keď za nevhodné názory – a človek často ani nevedel, v čom sú nevhodné – sa bralo na dlhé roky do väzenia. A za ich rozširovanie ešte viac. O to smutnejšie je, že po toľkých rokoch sme opäť svedkami podobných snáh, politici opäť chcú direktívne vymedzovať hranice toho, čo je správne. Presne ako to robila KSČ, vrátane „správnej“ interpretácie našich dejín, ktorú aj dnes majú v rukách starí komunisti. A prenasledovanie sa rozbieha opäť na základe ľavičiarskych konštruktov, tentoraz úchylnej politickej korektnosti a pojmov ako rasizmus, homofóbia, gender, revizionizmus, dokonca vo veľkom sa oprašuje primitívna stalinská inštrumentácia pojmu fašizmus. No na rozdiel od komunistov, ktorí to robili priamočiaro brutálne, teraz sa to deje skôr „kradmou rukou“, ako by povedal básnik. Ale podstata je rovnaká, ako bola v 50. rokoch – zrušiť slobodu slova a opäť prenasledovať odlišné názory, pretože sa jednoducho znovu označia za zločinné. Nastoliť vládu podozrenia aj s novými udavačmi. Neexistencia slobody slova je navyše mimoriadne riziková v časoch obrovského nebezpečenstva pre Európu, keď sa na ňu valí moslimská invázia s terorizmom.
Už sme raz zažili jedno vytriezvenie z úprimných snáh o slobodu – v roku 1968. Preto by sme veľmi neradi zažili ešte jedno takéto normalizačné vytriezvenie aj po roku 1989. A ešte menej radi by sme do našej organizácie politických väzňov prijímali nových členov, ktorí by mali v prihláške údaj: politický väzeň po roku 2017.
Preto vyzývame našich popredných politikov, aby zastavili prijímanie takýchto zákonov, naopak, aby legislatívne a finančne podporili vydávanie tlače, ktorá nie je slúžkou ani našich, ani zahraničných oligarchov. Aby nikto v budúcnosti nemohol prekvalifikovať aj ich činy a označiť ich ako spoluúčasť na protiústavnom potláčaní základných slobôd a demo-kratických princípov daných ústavou Slovenskej republiky.
Bratislava 7. júna 2017 Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, III. odboj
