Verejnosť bola hlavne počas posledného roka podrobne informovaná o nedostatkoch v činnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) pod vedením predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka (nominant Smeru-SD), na ktoré dlhodobo upozorňuje Dozorná rada i Správna rada ÚPN. Týkajú sa závažných ekonomických pochybení spojených s nehospodárnym nakladaním s prostriedkami zo štátneho rozpočtu či s účelovým umelým rozdeľovaním zákaziek s cieľom obchádzať pravidlá pri verejnom obstarávaní. Taktiež ide o hrubé porušovanie stanov ÚPN Krajňákom, nerešpektovanie kompetencií správnej rady, keď bez jej súhlasu vymenúva riaditeľov sekcií a vedúcich oddelení, v dôsledku čoho sú dnes takmer všetky riadiace posty obsadené protiprávnym spôsobom. Problémom je aj neschopnosť Krajňáka spolupracovať s orgánmi ÚPN, rozvrat v medziľudských vzťahoch či šikanovanie nepohodlných zamestnancov Krajňákom a jeho blízkymi spolupracovníkmi.
Hoci sú tieto zistenia závažné, za oveľa nástojčivejšie považujem poukázať na menej vnímaný rozmer, ktorým je výrazný prepad odbornej úrovne pracoviska. Tomu sa väčšina novinárov zaoberajúcich sa ÚPN nevenuje. Vyžadovalo by si to totiž hlbšie si preštudovať tému a neuspokojiť sa iba s jednostrannými povrchnými informáciami, ktoré zákonite vedú k zjednodušujúcim a zväčša nesprávnym záverom.
Vo februári 2013, pri svojom nástupe do funkcie, prevzal Krajňák inštitúciu s vybudovaným odborným zázemím, pevne zakotvenú v medzinárodnom rozmere (v Európskej sieti Pamäť a solidarita a Európskej sieti úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície, ktorú som za ÚPN spoluzakladal v roku 2008). Nemusel zápasiť s problémami spojenými s neúprosným škrtaním rozpočtu, ktoré ÚPN zažíval hlavne za vlády Ivety Radičovej. Napriek tomu počas štyroch rokov zažil ÚPN v dôsledku nekompetentnosti Krajňáka prudký prepad až k stavu, v akom sa nachádza dnes. V rokoch 2007 – 2012 sa v ÚPN s veľkým zápalom na zelenej lúke vybudovala sekcia vedeckého výskumu, ktorej produkcia sa stala výkladnou skriňou inštitúcie. Po nástupe Krajňáka bola táto sekcia postupne rozbitá a vedecká činnosť utlmená. V posledných rokoch stoja na jej čele osoby, ktoré nemajú za sebou žiadne relevantné vedecké výsledky. Odborné zázemie ústavu sa odchodom značného počtu kvalitných pracovníkov výrazne zredukovalo a ÚPN čoraz viac stojí na ľuďoch, ktorí nemajú odborné kvality a svoje postavenie si vybudovali bezvýhradnou oddanosťou predsedovi Krajňákovi.
Úpadok vydávania publikácií, čo patrí medzi hlavné úlohy ÚPN, je až zarážajúci. Kým v rokoch 2007 – 2012 vydával ústav v priemere 10 publikácií ročne, v rokoch 2013 – 2016 to boli iba 3 publikácie za rok. Monografie svojich pracovníkov prestal vydávať takmer úplne. Časopis Pamäť národa, ktorý si do roku 2012 držal vysokú vedeckú úroveň, sa postupne premenil na podnikový občasník budujúci kult osobnosti predsedu Krajňáka. Keďže šéfredaktorom časopisu už nie je historik, ako bolo predtým samozrejmosťou, ale laik, ktorý nemá o štandardoch fungovania odborného historického periodika ani poňatia, úroveň Pamäti národa a záujem oň v odbornej obci rapídne klesá. Veď pokiaľ pred Krajňákovým nástupom vychádzali v jednotlivých číslach tri alebo štyri štúdie, v súčasnosti to býva jedna, nanajvýš dve štúdie. Podstatu časopisu, ktorý šéfredaktor nedokáže naplniť odborným obsahom, dnes tvoria bezobsažné frázy, ankety, nepodstatné informácie o každodennej činnosti ÚPN a hlavne početné fotografie predsedu Krajňáka…
Ako ilustráciu úpadku odbornej úrovne ÚPN uveďme napríklad fakt, že kým v roku 2012 jeho pracovníci uverejnili 116 vedeckých a popularizačných publikácií doma aj v zahraničí, v roku 2016 to bolo už iba 39 (!) textov. V roku 2012 mali pracovníci 26 vystúpení na konferenciách a seminároch, o štyri roky neskôr presne o polovicu menej.
Obdobný klesajúci trend panuje aj v plnení ďalších úloh. Ak v rokoch 2007 – 2012 ÚPN pripravil sedem výstav, po roku 2013 s touto činnosťou takmer úplne prestal. Klesá počet vedeckých konferencií a seminárov zorganizovaných ústavom, predovšetkým s výrazným medzinárodným rozmerom. Kým v rokoch 2007 – 2012 ÚPN udelil ročne v priemere 94 osobám štatút účastníka protikomunistického odboja (na základe žiadosti a z vlastnej iniciatívy), v rokoch 2013 – 2016 ročne len 43 osobám. Za ostatné dva roky výrazne klesol počet nakrútených svedectiev pamätníkov. Zatiaľ čo v rokoch 2007 – 2012 vyrobil ÚPN v priemere dva dokumentárne filmy ročne, od roku 2013 do roku 2016 nakrútil ústav jeden jediný (!) film.
Inštitúcia pod vedením Krajňáka úplne rezignovala na jednu zo svojich hlavných úloh, ktorou je dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a spolupracovať pri tom s Generálnou prokuratúrou SR. Pred nástupom Krajňáka podal ÚPN takého podnety v prípade 46 zločinov, od jeho nástupu je počet podaných podnetov nula (!). Dnes namiesto odhaľovania mien ľudí zodpovedných za zločiny proti ľudskosti vynakladá ÚPN ročne desaťtisíce eur prostredníctvom nehospodárnych a nekontrolovateľných právnych služieb na občianske súdne spory, ktoré prezentuje ako jeden z mála výsledkov svojej činnosti. Tie však nepatria medzi úlohy ÚPN určené zákonom.
Ústav pamäti národa zažíva v posledných štyroch rokoch dlhodobý prudký pokles odbornej úrovne. Zlyháva, alebo v lepšom prípade stagnuje pri plnení zákonom stanovených úloh. Treba zdôrazniť, že na tom nenesú vinu odborní pracovníci, ktorí ešte v ÚPN zostali a usilujú sa napriek prekážkam odvádzať v jeho prospech čo najlepšiu prácu. Úpadok je výsledkom nekompetentnosti Krajňáka a jeho blízkych spolupracovníkov. Škody, ktoré vznikli rýchlo a ľahko, bude v budúcnosti potrebné systematicky a postupnými krokmi naprávať.
Ivan A. Petranský
člen Správnej rady ÚPN
(článok bol uverejnený vo SVEDECTVE č. 7-8/2017 na s. 15)
