Dňa 9. októbra 2018 oslávil svoje životné jubileum 85 rokov arcibiskup Ján Sokol, prvý a jediný metropolita Slovenskej cirkevnej provincie. Prekročil vek, o ktorom hovorí žalmista: Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat (Ž 90,10).
Pochádza zo skromných pomerov z obce Jacovce (neďaleko Topoľčian), kde sa narodil 9. októbra 1933. Po maturite na topoľčianskom gymnáziu v roku 1953 vstúpil do kňazského seminára v Bratislave a pred vyše 60-timi rokmi bol 23. júna 1957 vysvätený za kňaza.
Jeho kňazské pôsobenie zavŕšené službou arcibiskupa má v istom zmysle rozmer biblickej plnosti. Totiž Ján Sokol ako kňaz (biskup a arcibiskup) pôsobil na siedmich miestach a sedem je číslo predstavujúce symbol plnosti. Prvou kaplánkou boli Šurany (1957 – 1958), druhou Levice (1958 – 1959). Treťou zastávkou kaplána Jána Sokola bol bratislavský Blumentál (1959 – 1966), kde ovplyvnil život veľkej skupiny vysokoškolákov, ktorej dodnes zachované meno „Kačabar“ vyvoláva spomienky na dobre prežitú mladosť prežitú v spoločnosti Jána Sokola. Dohľad „štátu nad Cirkvou“ však spôsobil, že aktívny mladý kňaz z Blumentálu musel odísť na dva roky do Štúrova, kde pôsobil v rokoch 1966 – 1968.
Za Dubčeka zavanuli vetry nádeje, hoci len ako slabý vánok, a preto teologické štúdiá i kňazskú formáciu v bratislavskom seminári mohli absolvovať a stať sa kňazmi mnohí, ktorým v tom dovtedy bránili nepriaznivé podmienky ateistického režimu bojujúceho proti viere v Boha i proti Cirkvi. V tom čase sa jedným z predstavených v bratislavskom kňazskom seminári – prefektom – stal práve Ján Sokol (1968 – 1970). „Normalizácia“ zasiahla aj život Cirkvi v kňazskom seminári, skadiaľ boli v rámci normalizácie prepustení všetci predstavení, a tak sa Ján Sokol sa opäť vrátil do prvej línie, tentokrát do Serede. Z pozície prefekta sa dostal opäť do pozície kaplána. Neskôr v Seredi pôsobil ako administrátor a napokon ako dekan (1970 – 1987).
Dňa 9. apríla 1981 ho biskup Július Gábriš menoval za člena Zboru konzultorov, čo bol jeho poradný orgán, majúci podľa štatútu aj úlohu po smrti ordinára zvoliť nástupcu. O sedem rokov sa Gábrišovým nástupcom na čele Trnavskej diecézy 14. novembra 1987 stal práve Ján Sokol. Jeho voľbu Vatikán hneď uznal telegramami, štátnej komunistickej moci sa nepýtal, a potvrdil ju tým, že 19. mája 1988 pápež Ján Pavol II. Jána Sokola vymenoval za biskupa – apoštolského administrátora. Vysviacka sa konala v katedrále sv. Jána Krstiteľa pred tridsiatimi rokmi, 12. júna 1998. O rok neskôr (26. júla 1989) bol náš jubilant ustanovený za arcibiskupa – metropolitu Slovenskej cirkevnej provincie, ktorá vznikla 30. decembra (už pred desiatimi rokmi) 1977. Dnes už v týchto rozmeroch a hraniciach táto provincia neexistuje a preto Ján Sokol ostáva po sv. Metodovi jediným rímskokatolíckym metropolitom celého Slovenska.
Po novembri 1989 privítal národno-emancipačný slovenský pohyb a preto ho vtedajší predstavitelia verejného života na čele s Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom pozvali na slávnostný akt vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992. Prvého januára 1993 Božím požehnaním v Dóme sv. Martina v Bratislave vystrojil do života Druhú Slovenskú republiku a 2. marca 1993 v tom istom historickom chráme požehnal jej prvého prezidenta Michala Kováča.
K neopakovateľným chvíľam v živote Jána Sokola patria aj tri príhovory pred pápežom Jánom Pavlom II. pri jeho troch návštevách našej vlasti: 1990, 1995 a 2003.
V živote kňaza a arcibiskupa Jána Sokola neboli len radostné chvíle, ale aj ťažké a náročné. Rozdelenie diecéz nebola jednoduchá záležitosť, a ani situácia a útoky zo strany médií najmä po menovaní a odvolaní jeho nástupcu, arcibiskupa Róberta Bezáka patrili k tým horším dňom. Svoju česť arcibiskup musí dokonca aj v súčasnosti brániť pred súdom, ktorý trvá od roku 2009. Kuriózne na tomto prípade je, že sa v rámci súdnych pojednávaní stretli traja arcibiskupi a jeden známy politik, ktorý bol istý čas aj predseda slovenského parlamentu. Až Ústavný súd uznal arcibiskupovi J. Sokolovi právo na ochranu cti a dobrého mena pred novinárskymi klamstvami a prípad vrátil na Okresný súd do Trnavy na stanovenie rozsahu pochybenia novinára. Pojednávania a vypočúvania svedkov trvajú už skoro desať rokov a trnavská sudkyňa, pani JUDr. Jana Hanzlíková sa pobrala už na večnosť…
Ako členovia PV ZPKO vyzývame pána sudcu, aby konal čím skôr, vytýčil pojednávanie a vyniesol spravodlivý rozsudok. Má sa o čo oprieť: v prospech arcibiskupa je rozsudok Ústavného i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Chceme veriť, že predsa sa len nevracajú päťdesiate roky 20. storočia so svojim súdnymi fraškami, keď rozsudky súdov boli dopredu pripravené komunistickou stranou.
Sám pán arcibiskup hovorí, že „život kňaza a biskupa to nie je len hosanna na Kvetnú nedeľu, ale aj ukrižuj na Veľký piatok. A to sa tak strieda.“
Otec arcibiskup, ad multos annos!
Ján Košiar
duchovný PV ZPKO
