Politickí väzni

Politickí väzni a obete komunizmu v Slovenskej republike musia zásadne protestovať proti návrhu strany SaS, aby sa 27. jún stal pamätným dňom pre obete komunistického režimu na počesť pamiatky popravených českých martýrov. Tomuto návrhu chýbajú dve základné veci.
Tou prvou je slušnosť. Keď už niekto chce otvoriť otázku morálnej satisfakcie pre politických väzňov, mal by sa hádam s nimi poradiť. V našej pôvodnej organizácii politických väzňov máme ich ešte dosť a spoločne by sme mohli navštíviť aj náš ústredný pamätník na Cintoríne Vrakuňa, kde by si mohli prečítať mená desiatok Slovákov popravených československou komunistickou mašinériou a opýtať sa priamo politických väzňov, ako a na čiu počesť by si takýto deň predstavovali.
Druhá a zásadná vec, ktorá tomuto návrhu chýba, je akceptovanie demokracie a jej procedúr. Ak niekto dodnes nechce akceptovať realitu a slovenskú štátnosť ukazuje, že nie je politik, ale fanatický propagandista, presne ako komunisti. Za takýmito ľuďmi nakoniec vždy zostáva spálenisko. Toto, čo predložila SaS, sa v žiadnom prípade nedá považovať za snahu o diskusiu, je to skôr protislovenská provokácia, umelé dýchanie pre čechoslovakistickú mŕtvolu. Veď azda už ani Mongoli dobrovoľne neoslavujú sviatky svojich utláčateľov.
V našej organizácii sme sa už dávnejšie zaoberali touto témou a po zvažovaní množstva mien (žiaľ je ich až príliš veľa) sme došli k záveru, že najvýstižnejším dňom na pripomenutie červeného teroru by bol 20. február, keď v roku 1951 boli popravení traja študenti trenčianskeho gymnázia, Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár. V úsilí týchto troch členov Bielej légie sú zosobnené hlavné tri prúdy nášho protikomunistického odboja: boj proti samotnému komunizmu, boj za slovenskú samostatnosť a pevné kresťanské presvedčenie. Blízkosť tohto dátumu práve k „Vítěznému únoru“, ktorý boľševici tak výdatne oslavovali 25. februára, môže byť veľmi symbolický.

Predsedníctvo organizácie
Politickí väzni
Zväz protikomunistického odboja III. odboj

Nielen pre bývalých politických väzňov, ale pre celú našu spoločnosť sa blíži najväčší sviatok demokracie – 30.výročie zvrhnutia komunistickej diktatúry, ktorý si pripomíname ako štátny sviatok 17.november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
V tejto súvislosti predpokladáme, že Vaša televízia bude pokrývať nielen v tento deň, ale aj v tie ostatné toto významné jubileum. Politickí väzni, ktorí za totalitnej krutovlády trpeli za svoje presvedčenie, vieru alebo odpor proti tyranii, ideológii marx-leninizmu a diktatúre jednej strany očakávajú, že spoločnosť a najmä slobodné médiá si ich všimnú a prejavia záujem o ich svedectvo. Je nesporným faktom, že bez štyroch generácií politických väzňov počas éry studenej vojny by komunizmus nielen na Slovensku, v Čechách, ale ani nikde inde neodstúpil tak ľahko a bez krviprelievania. Preto Vás touto formou chceme požiadať, aby ste do programu a plánov, najmä diskusií zaradili aj bývalých, ešte žijúcich politických väzňov, prípadne ich najbližších rodinných príslušníkov, ktorých utrpenie bolo takmer rovnaké. Pre spoločnosť a najmä mladšie generácie je nepochybne dôležité osobné posolstvo ľudí – veteránov III. (protikomunistického) odboja o tejto ére, praktikách propagandy, prenasledovania, potláčania základných práv a ľudských slobôd i následnej šikany ľudí druhej kategórie.
Keďže ide o ľudí síce ešte čulých, ale v pokročilom veku, roztrúsených po celom Slovensku, v prípade záujmu radi sprostredkujeme stretnutie s nimi, aby mohli vydať priame svedectvo z tejto éry. Z tohto dôvodu by sme privítali, keby ste nám Váš záujem oznámili deň-dva dopredu. Členovia vedenia našej organizácie Vám budú k dispozícii, rovnako aj deti politických väzňov – naši členovia, ktoré rovnako trpeli a boli diskriminované. Neustále mediálne pertraktovanie tzv. salónnych disidentov je skreslené a vytvára dojem, že odporu proti komunizmu sa venovali len ekologickí aktivisti či intelektuáli, čo nevystihuje počet vyše 72 tisíc rehabilitovaných politických väzňov v roku 1990 na Slovensku, pričom značná časť postihnutých z 50. rokov sa už slobody nedožila.

V očakávaní Vašej odpovede

Predsedníctvo organizácie
Politickí väzni
Zväz protikomunistického odboja III. odboj

Nejdeme sa rozpisovať o zásluhách politických väzňov na povalení neľudského totalitného komunistického režimu, len spomenieme, že okrem boja proti komunizmu a za kresťanskú vieru to boli práve ich snahy o slovenskú samostatnosť, ktoré privádzali našich ľudí do neľudských koncentrákov a na popraviská. Aj keď sa všetko po novembri 1989 neuberalo ideálnym smerom, najväčším a neoddiskutovateľným výsledkom demokratického úsilia bolo vydobytie demokratického práva na sebaurčenie a z toho vyplývajúcej slovenskej samostatnosti.
Preto väzňov komunistického režimu, ktorí za tieto snahy nevýslovne trpeli, mimoriadne mrzí rozhlasová prezentácia všelijakých obskúrnych združení, ako napr. Post Bellum v relácii „Náš november 1989“, ktoré chcú prekryť autentický hlas politických väzňov a ktoré túto samostatnosť spochybňujú. Nota bene v suverénnej Slovenskej republike a v rozhlase, ktorý vo svojom názve nesie aj Slovensko.
Preto Vás žiadame, aby RTVS už konečne prestala byť platformou na rozširovanie českých šovinistických snáh, ktoré vždy stáli nielen za vykorisťovaním Slovenska, ale ich hlavným cieľom bolo počeštenie slovenského národa, teda súčasným jazykom povedané, zločin genocídy.
Zároveň Vás žiadame, aby ste pri príležitosti 30. výročia novembrových udalostí dali priestor aj politickým väzňom komunizmu a ich rodinným príslušníkom, aby už konečne zazneli autentické svedectvá ľudí, ktorých pevný morálny postoj by mal slúžiť dnešnej mládeži ako vzor pri hľadaní svojej životnej cesty a vzpriameného a čestného postoja k svetu aj za najťažších okolností.

Predsedníctvo organizácie
Politickí väzni
Zväz protikomunistického odboja III. odboj

Zosnímajte náš QR kód mobilom
cez aplikáciu Vašej banky

Starší návštevníci opery SND si môžu ešte pamätať tenoristu Juraja Hurného (nar. 1948), ktorý prenasledovaný režimom v roku 1977 emigroval s rodinou do Rakúska. Jeho meno preto nenájdeme v Encyklopédii dramatických umení Slovenska, (1989), hoci sólistom našej poprednej opernej scény bol päť rokov. Jeho druhým domovom sa stalo rakúske mesto Graz (Štajerský Hradec), kde bola a aj je druhá najvýznamnejšia rakúska opera. Ako hosť spieval na mnohých operných scénach v Európe i v zámorí. Hudobná kritika ho vyznačila titulom Rytier vysokého c. Vždy sa hrdo hlásil k svojmu národu a preto sa zakrátko po príchode na Západ zaradil medzi významných exilových Slovákov ako boli Štefan B. Roman, Milan S. Ďurica, František Vnuk, Ján Okáľ, Imrich Kružliak, operný spevák Ladislav Pudiš, Jozef Rydlo, Jozef Halmo, Viktor Magdolen, biskupi Pavol Hnilica SJ, Dominik Hrušovský, Dominik Kaľata SJ, Anton Hlinka SDB, Félix Litva SJ a ďalší.
Na výzvy priateľov i z povinnosti odovzdať odkaz svojich rodičov o prenasledovaní a väzení najmä jeho otca Juraj Hurného st. sa rozhodol napísať svoje spomienky. Vyšli knižne pod názvom Keď nám nebolo do spevu… Osudy operného speváka a jeho rodičov za komunizmu a v exile (1944 – 2018). Publikácia obsahuje aj mnohé dokumenty a fotografie, ktoré autorovi z rozličných archívov pomohol nájsť Dr. Martin Lacko. Hurného knihu spomienok vydala naša organizácia PV ZPKO a jej prezentácia bola 28. júna 2019 v Bratislave.

Počas väzenia otca žil Juraj Hurný spolu s matkou Eliškou v Žemberovciach, ktoré mu 30. júna 2019 udelili čestné občianstvo. Na oboch slávnostiach sa zúčastnil aj náš predseda Ján Litecký Šveda. Miestny časopis priniesol s majstrom J. Hurným osobitný rozhovor, ktorý nájdete tu. Svojou nahrávkou Kráľovná nebies Jozefa Halmu a Viktora Magdolena urobil túto mariánsku pieseň slávnou a známou nielen na Slovensku ale i v zahraničí.

Ján Košiar

Delegácia Politických väzňov Zväz protikomunistického odboja u predsedu NR SR Andreja Danka 25. júna 2019 pred hlasovaním o zákone na zvýšenie príplatku k dôchodku pre politických väzňov.

Zľava: podpredseda organizácie Rafael Rafaj, predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda, predseda NR SR Andrej Danko, Jozef Herman, šéfredaktorka Svedectva Eva Zelenayová, predseda výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko, Jozef Dečo.

Bývalí komunisti by sa mali ospravedlniť

Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja (III. odboj) na svojom XIV. sneme v Bratislave vyjadrili vážne znepokojenie a rozhorčenie nad neustálym obmedzovaním slobody slova, slobôd prejavu a názoru v spoločnosti, v médiách a na sociálnych sieťach a rovnako aj nad direktívami Európskych spoločenstiev v tejto oblasti. Podľa bývalých politických väzňov komunizmu nijaké opatrenia spoločnosti, ani na pomyselnú obranu demokracie nemôžu byť nadradené základnému článku demokracie a slobody občana, ktorým je jeho absolútna zvrchovanosť a sloboda slova i vyjadrovania akýchkoľvek kritických názorov.
Rovnaké znepokojenie vyjadrujeme aj nad oživovaním ďalších neototalitných praktík v spoločnosti ako je sledovanie a nahlasovanie prejavov občanov, praktiky cenzúry a tlakov na používanie autocenzúry tzv. slovníkom politickej korektnosti, a tiež nad oživovaním metód určovania vnútorného a vonkajšieho nepriateľa ako z temných čias boľševickej totality. Takéto praktiky uskutočňované alebo schvaľované aj niektorými slobodnými médiami sú podľa väzňov svedomia neprípustné a spoločnosť sa musí spoločne proti nim postaviť.
Politickí väzni sú šokovaní, že nová prezidentka republiky si za svojho hlavného poradcu pre vnútornú politiku vybrala bývalého aktívneho komunistu a ideológa Mariána Leška – vyštudovaného marxistu, redaktora týždenníka Ústredného výboru KSS Nové slovo, ktorý ešte v marci 1988 vyzýval, aby sa nové úlohy plnili s „rovnakým revolučným záujmom ako ich uskutočňovala Komunistická strana pri uskutočňovaní socialistickej revolúcie“. Podľa politických väzňov ide o neslušnosť najhrubšieho zrna a facku všetkým obetiam komunistických represálií, ktoré ideologickí novinári a režimoví karieristi typu Mariána Leška v tlači obhajovali, propagovali a presviedčali verejnosť o ich správnosti, hoci boli od počiatku zločinecké, nemorálne, nedemokratické a nekresťanské. Tretí odboj preto očakáva, že nová hlava štátu nomináciu M. Leška a jemu podobných kádrov totality stiahne.
Snem sa konal v bratislavskom Istropolise, zúčastnilo sa ho 63 delegátov zvolených na regionálnych schôdzach a zastupujúcich členov – bývalých politických väzňov – z celého Slovenska. Na sneme bol zvolený aj druhý podpredseda, ktorým sa stal Štefan Novák z Košíc, zakladateľ pôvodnej organizácie politických väzňov v roku 1990. Delegáti tiež odsúhlasili zriadenie právnej komisie, ktorá má posúdiť možnosti žaloby za zločiny proti ľudskosti v rokoch 1948-1989.
Bývalí politickí väzni tiež adresujú výzvu pedagógom, aby s väčšou občianskou odvahou presadzovali vlastenectvo a konzervatívne hodnoty na školách a poslancom NR SR, aby do zákona 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku zaradili aj deti politických väzňov, pretože počas prenasledovania trpeli diskrimináciou celé rodiny.

Rafael Rafaj, podpredseda PV ZPKO