V Katedrále sv. Emeráma v Nitre sa v piatok 26. októbra 2018 konala svätá omša, ktorej hlavný celebrant bol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Po nej Mons. Ľudovit Baláži – (jeden z ešte žijúcich za komunizmu väznených kňazov) spolu s predsedom PV ZPKO Ing. Jánom Liteckým Švedom odhalili pamätnú tabuľu s reliéfom kardinála Korca a s menami 97 prenasledovaných kňazov Nitrianskej diecézy. Na slávnosti sa zúčastnili viacerí naši členovia najmä z nitrianskej pobočky.
Tabuľa, ktorej výrobu a osadenie sme iniciovali ešte v roku 2016 (kardinál Korec bol našim dlhoročným členom), je dielom akad. arch. Jána Juru a akad. mal. Barbary Neumannovej.
Po požehnaní tabule biskupom V. Judákom sa prítomným prihovoril predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda.
Pri pamätnej tabuli: Ján Litecký Šveda, Július Binder a Ján Košiar
Príhovor predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu
Vážení prítomní,
keďže o kardinálovi Korcovi a prenasledovaných kňazoch najmä z hľadiska viery veľmi dobre rozprával pán biskup Judák v chráme pri kázni a keďže dp. Ján Košiar poďakoval všetkým, čo sa zaslúžili o tento pamätník, ja už len veľmi stručne sa pokúsim ukázať miesto kardinála Korca v širších európskych súradniciach. A keďže sme už mimo chrámu, tak trochu sa budem venovať aj politike.
O samotnom kardinálovi Korcovi netreba veľa rozprávať, zaňho hovorí jeho životné dielo a z pohľadu politických väzňov hlavne jeho postoj. Všetci sa hlboko skláňame pred jeho pamiatkou a verím, že jeho postoj aj nás ostatných bude inšpirovať k podobnému životu v pravde a v odvahe. Keďže kardinál Korec bol aj ozajstný homo politicus, od samého začiatku, od roku 1990 bol aj členom našej organizácie politických väzňov, v roku 1999 premenovanej na PV ZPKO. Aj preto naša organizácia, spolu s nitrianskym biskupom Viliamom Judákom, iniciovala osadenie tejto tabule. A treba dodať, že bol aktívnym členom, ktorý sa mimoriadne zaujímal o otázky našej organizácie.
V tomto krátkom príhovore spomeniem ešte dvoch velikánov kresťanskej Európy, ku ktorým smelo môžeme priradiť aj nášho pána kardinála. Pokračovať v čítaní
MARXIZMUS JE ÓPIUM HLUPÁKOV A MASOVÝCH VRAHOV
Politickí väzni, obete komunistického teroru, ktorý má svoj pôvod v Marxovom Manifeste komunistickej strany, dôrazne protestujú, aby sa akýmkoľvek spôsobom zľahčovali dôsledky Marxovho učenia, alebo sa ho snažili dokonca rehabilitovať. My nejdeme vyvracať jeho učenie, pretože sám život vo svojej zložitosti žitých prejavov ho dokonale vyvrátil. Obyčajný ľudský život, ktorý tento obmedzený filister nebol schopný pochopiť ani len v náznakoch a snažil sa poprieť všetky antropologické konštanty kvôli svojej mechanickej konštrukcii abstraktného homunkula. Tí večne včerajší sa oháňajú jeho kritikou kapitalizmu, ktorú nadnesene nazývajú analýzou. Nuž, kritizovať vie aj každý kumpán z mokrej štvrte, veď podnetov na kritiku je vždy dosť. No na rozdiel od pripitých štamgastov, ktorí občas vedia predniesť aj nejaké rozumné riešenie, všetky Marxove riešenia sa ukázali nielenže ako nezmyselné, ale zákonite vždy viedli k zhoršeniu situácie a k spoločenskej katastrofe. Tak v otázkach slobody, ako aj ekonomiky.
Navyše Marx naočkoval robotníkov opovrhnutím prácou a nenávisťou, veď už v samotnom Manifeste delí proletárov na tých správnych a nesprávnych. A ten najhorší Marxov odkaz sú nezakryté výzvy k násiliu, čo v XX. storočí znamenalo viac ako 100 miliónov zavraždených, či dokonca zversky umučených nevinných ľudí. Leninovi, Maovi či Pol Potovi primitívi iba usilovne strieľali z mašinky, ktorú im celú zostrojil Karl Marx.
Preto upozorňujeme, že každá oslava Marxa je tanec na hroboch týchto miliónov obetí, je to oslava masového vraždenia a mučenia, aká nemá v ľudskej histórii obdobu. Títo ľudia nemajú žiadny rešpekt a úctu pred nevinnými obeťami, veď také pojmy ani nemajú vo svojom ideologickom slovníku. Preto sa stále musíme mať pred nimi na pozore, pretože sami ukazujú, že v príhodnej chvíli sú opäť schopní začať budovať nové gulagy a kopať nové popravné jamy.
Ján Litecký Šveda
predseda
Politickí väzni
Zväz protikomunistického odboja
PS: Titul platí aj doslovne, ruský historik Sergej P. Melgunov v knihe o červenom terore píše, že u červených komisárov prakticky v každej skrini, v každej zásuvke sa povaľovali fľaštičky s kokaínom a inými omamnými prostriedkami.
Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja dôrazne žiadajú vedenie verejnoprávneho RTVS, aby zabezpečilo zákonný a ústavný chod média verejnej služby, najmä názorovú pluralitu, vyváženosť, objektívnosť a nestrannosť spotov a šotov spravodajstva oboch organizačných zložiek. Protestujú proti propagandistickému štýlu informovania ako z éry totalitných čias skupinou redaktorov okolo Zuzany Kovačič Hanzelovej. Keďže sa Slovenská republika podľa ústavy neviaže na nijakú ideológiu žiadame, aby zo spravodajstva a publicistiky RTVS zmizli prvky agresívnych ideológií neomarxizmu, multikulturalizmu a genderizmu.
Politickí väzni majú morálne právo i povinnosť žiadať od verejných činiteľov dôsledné zabezpečovanie demokratických práv občanov. Slobodu v novembri ´89 sme nevybojovali preto, aby sa po rokoch opäť oživovali boľševické praktiky mediálnych štvaníc. Aby sa verejnoprávne médiá stali propagandistami v prospech jedného hlavného prúdu podľa kritérií samozvaných agitátorov z tretieho sektora. Aby ostatní občania boli spoločensky a profesijne diskreditovaní.
Preto politickí väzni žiadajú vedenie RTVS, aby v spravodajstve a publicistike dôsledne zabezpečilo pluralitu informačných zdrojov a rôznorodosť oslovovaných expertov. V slobodnej a demokratickej spoločnosti netreba občanom a recipientom servírovať názorové a ideologické konštrukty, ale vecné, pravdivé fakty a vyvážené argumenty. Slobodní ľudia si v demokracii sami robia závery z informácií a vytvárajú svoje postoje k udalostiam doma aj vo svete.
Ján Litecký Šveda, predseda PV ZPKO, spisovateľ, hudobník
Rafael Rafaj, podpredseda PV ZPKO, vyštudovaný žurnalista, publicista
Eva Zelenayová, šéfredaktorka, publicistka
Ján Košiar, duchovný PV ZPKO, bývalý redaktor STV
Lýgia Machovičová, bývalá šéfredaktorka HRPV v STV
Jozef M. Rydlo, historik, bibliograf, člen redakčnej rady Svedectva (PV ZPKO)
Anton Semeš, spisovateľ a publicista, politický väzeň za rozširovanie literatúry (PV ZPKO)
