a primátor mesta Trebišov PhDr. Marek Čižmár
Pietna spomienka sa uskutoční 10. októbra 2017 o 10:00 hod. pri pamätnej tabuli na budove Gymnázia.
Program:
– prejav predsedu PV ZPKO – III. odboj
– pietny akt kladenia kvetov/vencov
– 11: 30 hod. svätá omša za obete komunistického režimu v rímskokatolíckom kostole Návštevy Panny Márie
– celebruje farár – dekan farnosti ThDr. Jozef GNIP, PhD.
S PODPOROU MESTA TREBIŠOV
V októbri nemôžeme obísť tri dôležité dátumy. Ale napriek tomu začať musím s takmer módnym pojmom „politická korektnosť“, ktorý v posledných rokoch ovplyvňuje každú politickú debatu. Tento pojem, ktorý v sebe obsahuje všetko, čo potrebuje vládnuca vrstva na ovládanie más – od obyčajnej lži až po zákaz pomenovania určitých tém – sme tu totiž mali vždy. Akurát za vlády komunistov mal trochu brutálnejšie formy. Najviac sa tento propagandistický spôsob lži používal v spojení s Československom, štátom dvoch „bratských“ národov, kde sa nič nemohlo pomenovať pravým menom. Pokračovať v čítaní
Termín genocída je neologizmus, zavedený do medzinárodnej právnickej terminológie v roku 1948. Je zložený z dvoch koreňov: grécky genos, ktorý znamená pôvod alebo rod, a latinské sloveso caedere, ktoré značí zabíjať. Jeho autorom bol v roku 1944 americký profesor medzinárodného práva Raphael Lemkin, ktorý reagoval na nové chápanie vyhladzovania. Nezaškodí si ho zacitovať: ”Pod pojmom genocída rozumieme vyhladenie národa, či etnickej skupiny. (…) Z obecného hľadiska nejde nutne o okamžité vyhladenie, skôr ide o koordinovaný plán rôznych akcií smerujúcich k zničeniu podstatných základov života národných skupín, čo potom vedie k zničeniu skupín samotných. Cieľom takéhoto plánu je dezintegrácia politických a sociálnych inštitúcii, kultúry, jazyka, národného cítenia, náboženstva a ekonomického života národných skupín.”
Verejnosť bola hlavne počas posledného roka podrobne informovaná o nedostatkoch v činnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) pod vedením predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka (nominant Smeru-SD), na ktoré dlhodobo upozorňuje Dozorná rada i Správna rada ÚPN. Týkajú sa závažných ekonomických pochybení spojených s nehospodárnym nakladaním s prostriedkami zo štátneho rozpočtu či s účelovým umelým rozdeľovaním zákaziek s cieľom obchádzať pravidlá pri verejnom obstarávaní. Taktiež ide o hrubé porušovanie stanov ÚPN Krajňákom, nerešpektovanie kompetencií správnej rady, keď bez jej súhlasu vymenúva riaditeľov sekcií a vedúcich oddelení, v dôsledku čoho sú dnes takmer všetky riadiace posty obsadené protiprávnym spôsobom. Problémom je aj neschopnosť Krajňáka spolupracovať s orgánmi ÚPN, rozvrat v medziľudských vzťahoch či šikanovanie nepohodlných zamestnancov Krajňákom a jeho blízkymi spolupracovníkmi. Pokračovať v čítaní
Pod múrmi leopoldovskej väznice sa 19. augusta konala pietna spomienka na nespravodlivo väznených politických väzňov. Ako každoročne začala sa vo farskom kostole sv. Ignáca. Sv. omšu celebroval Štefan Herényi, syn politického väzňa, známy kňaz z bratislavského ,Blumentálu. 
V homílii sa zameral na odkaz politických väzňov, ktorí svojím utrpením, odvahou a nebojácnosťou dokázali svedčiť o láske k národu a k pravde. Po sv. omši sa účastníci pomodlili pri pamätnej tabuli politických väzňov umiestnenej na kostole.
Akt kladenia vencov a príhovory hostí sa uskutočnili pri pamätnej tabuli na leopoldovskej väznici. 
Za našu organizáciu položili veniec podpredseda PV ZPKO Rafael Rafaj a zástupcovia politických väzňov z regionálnych organizácií Mirko Tuchyňa, Jozef Dečo a Ján Brodňanský. K účastníkom pietnej spomienky sa prihovorila okrem iných podpredsedníčka vlády SR a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská či synovec Titusa Zemana Michal Radošinský. Po hymnickej piesni ,,Kto za pravdu horí“ si účastníci prezreli Expozíciu histórie väzenstva na Slovensku a položili kvety k pamätníku príslušníkov ZVJS, ktorí boli zavraždení počas leopoldovskej vzbury v roku 1991. Slávnosť bola ukončená panychídou na leopoldovskom cintoríne pri symbolickom hrobe neznámeho politického väzňa.
Osobne mi bolo ľúto, že na slávnosti som už nevidel politických väzňov z minulých rokov. Je na nás všetkých, hlavne rodinných príslušníkoch, aby sme neúnavne šírili ich odkaz a ich pamiatku.
Juraj Vrábel
člen redakčnej rady Svedectva
Koncom júna a začiatkom júla 2017 Denník SME uverejnil viacero článkov o našej organizácií, ktoré vyvolali aj širšiu ozvenu v ďalších médiách. Dňa 29. júna som do redakcie odniesol Žiadosť o odpoveď, ktorú zatiaľ noviny neuverejnili. Je aj vo Svedectve č. 7-8.
ŽIADOSŤ O ODPOVEĎ
V zmysle tlačového zákona č.167/2008 Vás žiadame o uverejnenie odpovede podľa paragrafu 8 na Váš článok z utorka 27. 6. 2017 „Kňaz propaguje fašistov“.
Už samotný titul článku je propagandistická manipulácia, keďže neadekvátne používa pojem „fašizmus“ tak, ako ho definoval Stalin ešte na zjazde Kominterny, na označenie všetkých nepriateľov komunizmu, čo väzni komunizmu pociťujú ako urážku. Článok je hrubo manipulatívny, lebo jednotlivé tvrdenia vytrháva z kontextu a deformuje ich zmysel – napríklad opis pravicových východísk Kotlebovej strany stotožňuje s jej podporou. Náš časopis rovnako ako naša organizácia nepodporuje nijakú politickú stranu. Uvádza aj lživé tvrdenia o výške podpory pre časopis Svedectvo, ktorá tvorí zhruba tretinu uvedenej sumy. Keďže naši členovia sú slobodní ľudia a predpokladajú, že slobodu slova majú zaručenú ústavou, nechápu kádrovanie pre politické názory ako z 50. rokov, čo sa stalo v prípade šéfredaktorky a predsedu redakčnej rady nášho časopisu. My neštudujeme ani triedny, ani rasový pôvod svojich prispievateľov. Rovnako odmietame psychologické podfarbovanie pojmu nacionalista, lebo naši členovia si pre takéto obviňovania veľa nevinne vytrpeli. Dôstojného pána Jána Košiara považujeme za katolíckeho kňaza oddaného cirkvi a národu, ktorý sa správa podľa evanjelia – čiže nikoho a priori neodsudzuje a neprechováva voči nikomu nenávisť. Je vlastenectvo „kontroverzné“? Prečo by sme si nemali objektívne pripomínať významné medzníky našich dejín? Naši členovia, väzni komunistickej totality, vo veľkom počte dopisovatelia nášho časopisu, sú presvedčení, že aj svojim osobným utrpením prispeli k tomu, že už nebude platiť jediný správny, navyše komunistický výklad našich dejín. Mimochodom, keby ste poznali náš časopis dlhšie, zistili by ste, že už viackrát sa venoval aj utrpeniu našich židovských spoluobčanov. PV ZPKO odsudzujú akúkoľvek formu totality a hlboko sa skláňajú pred všetkými obeťami oboch totalít 20. storočia, pričom komunistickú totalitu považujú za veľmi ničivú, lebo doteraz silne deformuje myslenie ľudí.
Vrchol podprahovej manipulácie a propagandistickej lži však tvorí stĺpček Jakuba Fila „Spolky“. Nad tvrdením „nepochopili, že neexistuje sloboda slova len pre jednu vybranú skupinu“, by sme sa mohli síce ironicky zasmiať, či odporúčať redaktorom SME, aby si ho zavesili nad pracovný stôl. Horšie je to však s podsúvaním, že slovenský nacionalizmus je ideológia nadradenosti, pretože ten bol vždy demokratický a usiloval sa iba o vyrovnanie so svojimi susedmi. No vrchol cynizmu a výsmech ľudskosti je pre našich členov tvrdenie, že „sa postavili na stranu tých, ktorí chcú zničiť demokraciu … a chcú vešať svojich odporcov“. Veď práve väzni komunizmu majú jednu z najväčších zásluh na nastolení demokracie a na jej obrane. A vrhnúť do tváre tým našim členom, ktorým komunisti popravili otca či manžela, že chcú niekoho vešať, je už neodpustiteľný hyenizmus.
29. 6. 2017
Ján Litecký Šveda
predseda PV ZPKO III. odboj
LIST ANNY FODOROVEJ
V Žiline 4. júla 2017
Vážená pani šéfredaktorka Beata Baloghová!
Po prečítaní článkov vo Vašom denníku SME v číslach 147 a 152, ktoré poškodzujú dobre meno našej organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, od autora podpísaného ako „Peter Kapitán“ nemôžem mlčať‘. Považujem tieto články za paškvil, za znevažovanie a osočovanie členov našej organizácie. Autor nemá žiadne vedomosti o tom, kto sú politickí väzni komunizmu, o činnosti našej organizácie, ktorá sa riadi STANOVAMI, ktoré boli upravované a schválené na XII. celoslovenskom sneme Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja III. odboj, konanom 10. 6. 2015 v Žiline a registrované Ministerstvom vnútra SR dňa 25. 6. 2015.
Mám 78 rokov a som poslednou žijúcou zakladateľkou našej organizácie v Žiline v roku 1990. V roku 1961 som bola za svoj politický názor, za nesúhlas s komunistickým režimom, za vierovyznanie a vlastenectvo odsúdená na štyri roky žalára. Okúsila som komunistickú totalitu na vlastnej koži a všetci politickí väzni, ktorí ešte žijú a ich rodinní príslušníci by vedeli rozprávať‘ o terore, vraždách, odsúdených na roky otrockej práce v Jáchymovských baniach, na popravy po vykonštruovaných procesoch.
Ak si autor mysli, že Politickí väzni komunizmu sa nemajú právo vyjadrovať‘ a vysloviť‘ svoj názor na dianie doma a vo svete, je na veľkom omyle. Práve Politickí väzni komunizmu za slobodu a demokraciu položili mnohí život. Máme za to, že 17. novembrom 1989 sa prenasledovanie za politický názor skončilo. Odporúčam autorovi preštudovať‘ si Ústavu SR a taktiež Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Práve pod ochranou týchto dokumentov sa vyvarujeme novej totalite.
Ak autor nazýva časopis Svedectvo časopisom „neonacistov“, mal by si ozrejmiť‘ rozdiel medzi neonacizmom a národovectvom – patriotizmom, alebo ak autor skutočne mienil označiť‘ členov organizácie vydávajúcej daný časopis za neonacistov, mal by si uvedomiť‘, že tak označuje ľudí, ktorí trpeli a umierali za pravdu a slobodu počas bývalého režimu.
V zmysle vyššie uvedených argumentov majú naši členovia právo písať‘, a inak sa vyjadrovať‘ za svoju osobu v slobode pričom tým nevyjadrujú oficiálne stanovisko celej organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja.
V časti článku „Štátne dotácie“ chýba fakt, že naša organizácia je napriek finančnej dotácii od Ministerstva vnútra SR podhodnotená. Bez finančnej podpory členov a sympatizantov by organizácia nemohla napĺňať úlohy vyplývajúce zo svojich Stanov.
Vážená pani šéfredaktorka, žiadam Vás v mene Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja OSPRAVEDLNIŤ SA za hanlivé, urážlivé a nepravdivé označenia členov organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a časopisu Svedectvo na titulnej strane denníka SME.
Anna Fodorová
predsedníčka RO PV ZPKO III. odboj
Žilina
November 1989 a nič sa nezmenilo
Cífer 5. júna 2017
Vážená pani šéfredaktorka,
váš denník SME v sobotu 3. júna 2017 na strane 4 uverejnil článok Marie Vrabcovej, Cirkev kňazov za ĽSNS iba karhá, kde sa vyjadruje o mne. Úplne v štýle 50-tych rokov 20. storočia. V zmysle dobrých mravov i tlačového zákona Vás úctivo žiadam, aby ste uverejnili na rovnakom mieste moju reakciu. Vopred veľmi pekne ďakujem.
Od povestného novembra „nežnej revolúcie“ už uplynulo vyše štvrť storočia, no udalosti v roku 2017 nás akoby vracali pred onen historický dátum 17. 11. 1989. Pluralita politických strán končí. A sú to opäť noviny, dnes s názvom SME, ktoré chcú diktovať, čo si človek, najmä katolík a ešte k tomu kňaz má myslieť, čo hovoriť, s kým sa stretávať a čo písať. To v mene koho je táto moc – Mediokracia? Sú to potomkovia vládnucej robotníckej triedy, ale najmä tých, ktorí tento štát nechceli, a plačú za mastnými hrncami v rozvinutej socialistickej spoločnosti, ktorá smerovala k beztriednemu komunizmu. Novinári aj vtedy všetkých ináč zmýšľajúcich nálepkovali ako extrémistov, nacionalistov a triednych nepriateľov. Dnes sú späť a majú v rukách všetku moc. Parlamentnú, vládnu, súdnu, mediálnu a najmä finančnú a ekonomickú. Pokračovať v čítaní
