Vážená pani ministerka,
politickí väzni a ľudia prenasledovaní komunizmom, ktorých morálny postoj prispel zásadným spôsobom k odstráneniu totalitného režimu, vyjadrujú hlboké znepokojenie nad krokmi Vášho ministerstva, ako bolo presadenie zákona proti extrémizmu a jeho uvádzanie do praxe pomocou NAKA a špeciálnych súdov.
Formu otvoreného listu volíme z toho dôvodu, že na náš list zo dňa 12.9.2016 o zriadení múzea pre zločiny komunizmu ste nám dodnes neodpovedali.
Zákon o extrémizme nám najvypuklejším spôsobom ukazuje, že nielen starí komunisti sa masovo vracajú na všetky možné posty, ale už aj ich spôsoby. Je predsa nemysliteľné, aby sa v demokratickej spoločnosti trestne stíhali osoby pre také vágne, neurčité a filozofické pojmy ako je smerovanie, názor, nenávisť, sympatie, fóbie, neznášanlivosť a podobne. Veď je to právny suterén. Rovnako ako prezumpcia viny. Vo vyspelej a hlavne slobodnej spoločnosti sú trestné navádzanie, pokusy alebo dokonané trestné činy či už násilné, majetkové alebo mravné. Prenasledovať a dokonca trestne stíhať niekoho za názor je obrovský zásah do právnych istôt a slobôd, ktoré chránia medzinárodné dohovory, najmä o ľudských právach. Je to popretie základných demokratických hodnôt a princípov.
Najväčší výdobytok novembra 1989 bola práve sloboda slova. „Slobodu“ slova sme tu mali aj za komunistov, samozrejme v hraniciach úzko vymedzených štátostranou. No teraz nám politici opäť chcú vymedzovať hranice toho, čo je správne, vrátane „správnej“ interpretácie našich dejín, ktorú majú v rukách starí komunisti. A prenasledovanie sa rozbieha opäť na základe ľavičiarskych konštruktov, tentoraz je to rasizmus, homofóbia, gender, revizionizmus, dokonca vo veľkom sa oprašuje primitívna stalinská inštrumentácia pojmu fašizmus.
Vážená pani ministerka,
v krvavých 50. rokoch, do ktorých sa takto „právne“ vraciame a s čím my politickí väzni máme svoje skúsenosti, bolo bežné, že mlyny teroru veľmi často zomleli práve tých, ktorí ich pomáhali roztáčať. Preto prijímať treba také zákony, aby nikto v budúcnosti nemohol prekvalifikovať aj Vaše činy a označiť ich ako spoluúčasť na protiústavnom potláčaní základných slobôd a demokratických princípov daných ústavou Slovenskej Republiky.
S pozdravom
Ing. Ján Litecký Šveda
predseda PV ZPKO
„Mimoriadna správa“, že k univerzitnému profesorovi Milanovi Stanislavovi Ďuricovi vtrhlo „policajné komando“, by mohla byť kvalifikovaná ako „poplašná“, pretože do profesorovho bytu nevtrhli nijakí po zuby ozbrojení kukláči. Podľa slov jeho asistentky prišli „len“ traja príslušníci kriminálnej polície v civile, ktorí prah jeho bytu neprekročili. Hľadali vraj Ústav dejín kresťanstva, vlastne jeho riaditeľa, a odišli „naprázdno“. Preto predseda výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť môže v štátnej televízii bohapusto tvrdiť, že „profesora nemolestovali“.
Človeka však konšternuje predstava, že štátna moc robí taký huriavk formálne pre jeden kalendár k storočnici prvého prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisu, akoby jeden spomienkový kalendár mohol zvrátiť ústavné pomery a rozvrátiť demokratický štát. Pokračovať v čítaní
