Politickí väzni

1. Ostatné parlamentné voľby a následné zostavenie vládnej koalície priniesli toľko noviniek, že pre ich lepšie pochopenie a strávenie musíme začať teóriou. Médiá nám totiž od rána do večera podsúvajú, že vraj je tu nejaká pravica a ľavica a ako neuveriteľne medzi sebou súperia, priam na život a na smrť. Ale ak si pripomenieme aspoň pár výrazov, ktoré stručne charakterizujú pravicu (poriadok, mužnosť, sila, tradícia, náboženstvo, vlasť, národ, vlastníctvo) a ľavicu (rovnosť, súcit, prerozdeľovanie, kolektivizmus, ateizmus, internacionalizmus) a spomenieme si, že november 89 bola len eštebácka inscenácia, kde hlavným motívom súdruhov bolo prísť k majetkom, vidíme, že sme tu silnú pravicovú stranu ani mať nemohli. To len ľudia s boľševickými spôsobmi, zalezenými až pod kožu, sa odrazu začali hrať na demokratov či kresťanov, aby pokryli celú politickú scénu. Hlavne aby im odnikiaľ nehrozilo nijaké nebezpečenstvo. Takže títo ľudia úplne prirodzene a zákonite všetky pravicové hodnoty redukovali takmer na nulu. Zostalo len samotné súkromné vlastníctvo, čo však neznamenalo podnikanie či hospodárenie na úžitok spoločenstva, ale pridelenie majetkov komunistickej nomenklatúre. Pokračovať v čítaní →

V refektári kláštora Milosrdných bratov v Bratislave sav utorok 9. februára uskutočnila prezentácia našich troch knižných noviniek.

     Anton Čulen v memoárovej publikácii Kde iní končia, my začíname, zverejnil svoje spomienky na obdobie vojenskej služby v Československej ľudovej armáde v období normalizácie.

    Kniha spisovateľa a hudobníka, predsedu organizácia Politickí väzni – Zväz proti-komunistického odboja Jána Liteckého Švedu PravDADA je zbierkou politicko-historických esejí, ako aj menších glos na rozličné témy, ako napríklad multikulturalizmus, bratislavské sochy, 14. marec, či vládcovia Slovenska po Nežnej revolúcii. Niektoré texty boli uverejnené v rôznych časopisoch alebo poslané internetom ako samizdaty.

    Treťou prezentovanou publikáciou bol zborník príspevkov zo septembrovej vedeckej konferencie v Smoleniciach Politickí väzni v 20. storočí. Obsahuje príspevky niektorých historikov (Ivan Mrva, Martin Lacko, Peter Mulík, Ivan Petranský), či členov PV-ZPKO Jána Liteckého Švedu a Rafaela Rafaja.

      Prvé dve publikácie vyšli v spolupráci s vydavateľstvom Post Scriptum a sú dostupné aj
v kníhkupectvách alebo priamo u vydavateľa www.postscriptum.sk.

Hosťom pietnej spomienky pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu v Bratislave, ktorú organizovali PV ZPKO bol aj predseda INTERASSO Christian Fuchs z Berlína. Pri pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na cintoríne vo Vrakuni oslovil prítomných príhovorom, ktorý prinášame v plnom znení:

„Prihováram sa k Vám v mene organizácie, ktorá sa nazýva INTERASSO. Je to medzinárodná asociácia bývalých politických väzňov a obetí komunizmu. V tejto organizácii, ktorá existuje už vyše 20 rokov, je spojených trinásť organizácii z bývalých komunistických krajín. Slovenskú republiku v nej reprezentuje organizácia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja. Našich trinásť orga­nizácií sa vzájomne podporuje pri dokumentovaní histórie a následkov komunizmu. Ide najmä o informácie o komunistických zločinoch, ako aj o pomoc pre obete komunizmu.

V mene INTERASSO vám gratulujem k tomu, čo vošlo do učebníc dejepisu ako Nežná revolúcia. Ľudia od tejto revolúcie môžu konečne žiť hlavne tak, ako by malo byť pre človeka vždy samozrejmé, ale nebolo: Môcť slobodne sa vyjadrovať a cestovať do iných krajín. Dokonca aj štátny monopol na vlastníctvo a hospodársky život konečne skončil aj v Slovenskej republike.

Komunizmus bol veľký bič 20. storočia. Pokiaľ ide o moju vlasť, Nemecko. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa mnoho ľudí u nás bálo tretej svetovej vojny, že ju vyvolajú štáty Varšavskej zmluvy. Najväčšia rieka v Nemecku je Rýn. Pramení vo Švajčiarsku a ústí v Holandsku do Severného mora. Mnohí Nemci, ktorí žili v jej blízkosti sa cítili bezpečnejšie na západnom brehu tejto rieky. Nádejali sa, že ak dôjde k tretej svetovej vojne, hranica bude možno na Rýne a oni ostanú žiť na tej správnej strane.

Pád komunizmu vo vašej vlasti by nebol možný bez odvahy študentov v Bratislave, ktorí 16. novembra vyšli do ulíc, rovnako ako to urobili odvážni demonštranti v Lipsku 9. októbra 1989.

Celkom určite demonštranti v Bratislave a v Lipsku by neboli mali odvahu, pokiaľ by nepramenila z povstania 17. júna 1953 v Nemecku, z maďarského povstania v roku 1956, z Pražskej jari v roku 1968 a z Odborového hnutia Solidarity v Poľsku. Veľmi osobitná vďaka patrí aj pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý Solidaritu všemožne podporoval a pod týmto krížom v Bratislave slúžil 22. apríla 1990 svätú omšu. Z odvahy týchto demonštrantov a bojovníkov za ľudské práva sa môžu ešte veľa učiť niektorí naši súčasníci, pre ktorých má politická korektnosť vysokú hodnotu. Veľa čo učiť!

Veľa ľudí dúfalo v koniec komunizmu a očaká­valo nielen slobodu prejavu a cestovania, ale pre­dovšetkým spravodlivosť. Mnohí boli z politických dôvodov uväznení dlhé roky, iní nemohli štu­dovať a nájsť si primeranú prácu vzhľadom na ich opozičnú činnosť. Mnohí z nich prišli o život pri pokuse o útek, alebo boli odsúdení na smrť či umučení vo väzniciach.

Tieto nádeje sa v mnohých oblastiach, žiaľ, nenaplnili. Mnoho obetí je pevne presvedčených, že krivda, ktorú utrpeli, nebola dodnes dostatočne odčinená a nie je ani celkom známa.

Dokonca bývalí komunisti a ich deti sú dnes bohatí oligarchovia s veľkým vplyv v spoločnosti a politike. V Nemecku po roku 1945 sa uskutočnila denacifikácia, ale v žiadnom štáte postihnutom komunizmom nedošlo k dekomunizácii. Politickí väzni preto rezignovali na politickú činnosť a nemôžu už svojimi dôležitými skúse­nosťami prispieť k rozvoju spoločnosti. To je, žiaľ, náš osud.

Napriek tomu musíme ešte veľa robiť. INTERASSO sa angažuje s veľkým elánom, aby sa situácia obetí komunistickej tyranie zlepšila. V Nemecku od roku 1990 oslavujeme 3. októbra Deň nemeckej jednoty. Nie je to vždy v Berlíne. Stretávame sa v rozličných hlavných mestách našich spolkových krajín. A na tieto oslavy vždy prichádza aj prezident Spolkovej republiky Nemecko. Preto by som rád vyjadril nádej a tešil sa spolu s Politickými väzňami Zväzu protikomunistického odboja i inými, aby na budúci rok pri tejto príležitosti si vás prišiel uctiť a pozdraviť aj prezident Slovenskej republiky.

Nech si už o dátume 17. november myslí každý čo chce, politickí väzni a ich rodiny si ho symbolicky vybrali pre najväčšiu spomienkovú akciu roka. Ani nie preto, žeby si mysleli, že vtedy definitívne komunisti stratili moc. Tí, čo prežili červený teror, sa tak ľahko opiť rožkom nedajú. No napriek všetkému bol tu zásadný zlom, že sa skončil ten najväčší teror a ľudia už nemuseli ísť večer spať s obavou, či ich ráno nezoberú na výsluch. Veľmi dobre vieme, ako tieto výsluchy vyzerali.

Preto vám všetkým, ktorí ste túto našu pietnu spomienku poctili svojou prítomnosťou, patrí veľké a úprimné poďakovanie. Poďakovanie od všetkých, ktorí vládali prísť a mali viac šťastia ako tí, ktorých mená sú vytesané na tomto pomníku. Pokračovať v čítaní →

Politickí väzni spomínali v Levoči a v Bijacovciach
Sto rokov od narodenia Pavla Kalinaja

Regionálna organizácie PV ZPKO v Prešove pod vedením Márie Dvorčákovej zorganizovala trojdňový seminár spojený s pietnou spomienkou na obeť komunizmu Pavla Kalinaja. V dňoch 21. a 22. októbra sa uskutočnil seminár na Mariánskej hore v Levoči. A 23. októbra pietna spomienka na Pavla Kalinaja v Bijacovciach. V Levoči odzneli príspevky historika Juraja Vrábela, dekana levočskej farnosti Mons. Františka Dlugoša, pracovníka Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského, člena PV ZPKO Martina Hagaru a predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu.

Ing. Ján Litecký Šveda                   Prednáška na seminári PV ZPKO

Táto prednáška bude o imigrantoch. O téme, ktorú včera spomenul aj Mons. Dlugoš. Síce len okrajovo, pretože to nebola téma jeho prednášky, ale ak ste si dobre všimli, považoval ju už za hodnú Božieho milosrdenstva a ochrany Panny Márie.

Začnem bez okolkov, ako si to takáto mimoriadne vážna vec vyžaduje a hneď musím povedať, že podľa všetkých viditeľných aj menej viditeľných prejavov imigrantskej krízy sme vo vojne. Táto vojna sa začala už skôr, ale najzreteľnejšie sa začala prejavovať niekedy v roku 2013, keď rečnil v EP súdruh Schulz o Lampeduse. Môžeme povedať, že po studenej vojne sa začala ďalšia, už IV. svetová vojna. Vojna veľmi špeciálna, ktorú maskovaný protivník, ktorý sa ani poriadne nepredstavil, rozpútal na zničenie kresťanskej Európy. Pracovne ho môžeme nazvať „Globalizačná elita“. Keď mu nevyšla celkom karta ateizmu, stavil na inú kartu: kartu totálneho rozvratu. Takže žijeme vlastne vo vojne, na ktorej je najhoršie to, že sme iba opustení pešiaci, ktorých zradilo ich vlastné velenie – vlastná európska vláda, ktorá aj so svojimi masmédiami iba plní príkazy nepriateľa, ktorý nás ide zničiť. Dala by sa nazvať všelijako – utekajúca, plávajúca, pochodujúca, plazivá… Tu by som uprednostnil názov „plazivá vojna“, pretože všetko sa deje takým pomalým postupom, väčšinou nenápadným, no zato tak postaveným, aby každý krok už bol podľa možnosti nezvratný. Pokračovať v čítaní →

Mgr. Juraj Vrábel                   Prednáška na seminári PV ZPKO

Vážení prítomní, dámy a páni,

pripadla mi veľmi čestná úloha, aby som Vás oboznámil s niektorými základnými faktami a udalosťami, ktoré sa viažu na dejiny slovenského národa v 20. storočí. Ide o veľmi zaujímavé udalosti, a to nielen pre historika, ale aj pre bežného človeka, pretože samotný priebeh udalostí je pomerne výnimočný, ak zoberieme do úvahy aj iné národy celého sveta.

Samotné situovanie začiatku prelomových udalostí nie je ľahké, pretože nájsť základný časový zlom, resp. prvotný úsek, kedy sa naše dejiny začali ako keby počítať, resp. odkedy môžeme hovoriť o dejinách Slovákov v 20. storočí.

Môžeme teda prijať všeobecný úzus, že naše dejiny v 20. storočí možno rátať od osudných výstrelov v Sarajeve 20. júna 1914,  kedy študent Gavrillo Princip, ktorý sa sám pokladal za srbského národovca,  sa odhodlal na čin, ktorým spustil udalosti takých rozmerov, o ktorých iste vtedy netušil. Paradoxne práve negatívna udalosť, akou bola svetová vojna, pretože znamenala skazu, smrť a zabíjanie nevinných, tak práve ona pomohla vzniku Československej štátnosti, ktorá zachránila náš národ pred asimilovaním sa do národa maďarského.

Slováci rukovali teda do armády štátu,  ktorý ich vlastne chcel odnárodniť a padali v hojnom počte za svojich prenasledovateľov. Dnes už asi ťažko niekto pochopí, koľko ľudských tragédií sa odohralo v našich rodinách, ktorá zbytočne stratila syna, otca či brata za vlasť, ktorá bola pre nich nie matkou, ale macochou na poli národnom.

V tejto súvislosti je zvláštna Božia logika a ochrana nášho národa v časoch ťažkých, a to tak, že nám posiela osobnosti, aby národ pozdvihli k vybudovaniu určitého cieľa aby naše hodnoty nezahynuli, a to práve v časoch, kedy nám hrozí národná záhuba. Pritom naopak, slovenský národ v časoch, kedy už svoju druhú modernú štátnosť dosiahol, teda v roku 1993, tak odvtedy už šťastie na osobnosti nemá. Pokračovať v čítaní →

Nové vedenie organizácie

predseda:  Ján Litecký  Šveda

podpredseda: Rafael Rafaj

predseda Republikovej kontrolnej komisie Miroslav Pleceník

Delegáti schválili aj tieto zmeny v stanovách:

1. členom sa môže stať každý, kto súhlasí s princípmi, posolstvom a stanovami PV ZPKO a členstvo v organizácii odsúhlasí miestna pobočka.

2. Republikovú radu nahradí Výkonná rada pozostávajúca z predsedov regionálnych organizácii (podľa územnosprávneho členenia Slovenskej republiky) a predsedu a podpredsedu PV ZPKO.  Mena členov Výkonnej rady musia členovia PV ZPKO potvrdiť na výročných členských schôdzach, ktoré sa uskutočnia do 31. marca 2016.

3. PV ZPKO bude mať len jedného podpredsedu.

———————————————————————————————-

Viac pozri tu: SVEDECTVO 3 2015