V pondelok 5. decembra 2022 sa v Berlíne zišiel výbor medzinárodnej organizácie politických väzňov INTER-ASSO, kde je naša organizácia politických väzňov zakladajúcim členom. Zasadačku na rokovanie nám ochotne poskytla Spolková nadácia pre spracovanie dejín Zjednotenej strany Nemecka (ide o komunistickú stranu v bývalej NDR) Bundesstiftung zur Aufarbeitung der SED-Diktatur. Táto štátna organizácia, najmä jej predsedníčka pani Anna Kaminská úzko spolupracuje s nemeckou organizáciou politických väzňov a obetí komunizmu Union der Opferverbände Kommunistischer Gewaltherrschaft (UOKG) i s INTER-ASSOm.
Rokovanie viedol predseda Inter-Asso Christian Dietrich. Zo zdravotných dôvodov nebol osobne prítomný člen výboru Peteris Simsons z lotyšskej Rigy, ktorý sa ale pripojil vďaka modernej technike cez internet. Z chorvátskeho Záhrebu prišla na stretnutie nová členka výboru pani Mirna Sunić Žakmanová. Rokovanie sa zúčastnil aj bývalý predseda (a čestný predseda) Christian Fuchs, ktorý v Berlíne býva, a ktorý členom výboru objasnil detaily administrácie organizácie. Ako hosť bol pozvaný (okrem nášho predsedu Jána Liteckého Švedu) aj predseda organizácie politických väzňov v Litovskej republike Vladas Sungalia, keďže budúca schôdza výboru ako aj Kongres INTER-ASSO sa má uskutočniť práve v Litve. Členovia výboru kvitovali, že nášmu predsedovi Ch. Dietrichovi odpísal minister vnútra SR R. Mikulec, ktorý si žiaľ doteraz nenašiel čas na prijatie predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu. Z odpovede ministra Mikulca sme sa síce nedozvedeli, prečo bola slovenskej organizácii PV ZPKO krátená zákonom určená dotácia a čo má proti jej časopisu Svedectvo, ale aspoň sa cez Berlín nadviazal dialóg na vysokej úrovni.
MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMJán Košiar, podpredseda INTER-ASSO
V pondelok 24. októbra 2022 sme si v Ilave pripomenuli všetkých tam väznených politických väzňov počas komunistické režimu. Nebolo ich málo. Pietnu spomienku zorganizoval náš krajský predseda pobočky PV ZPKO z Trenčína Stanislav Porubčan. Z oficiálnych hostí sa na kladení vencov zúčastnili zástupca primátora mesta Anton Bajzík, farár a dekan ilavskej farnosti vdp. Patrik Sojčák, a pani Anna Riecka, pracovníčka oddelenia kultúry Mestského úradu v Ilave.
Na múre väznice sú štyri pamätné tabule, ku ktorým sme položili vence.
K prítomným sa prihovorili Juraj Vrábel, predseda našej krajskej pobočky z Košíc a domáci Stanislav Porubčan.
Program pokračoval návštevou väznice, kde sa naši členovia oboznámili s históriou ilavského hradu, v roku 1856 prestavaného na väzenie.
Nedajme možnosť rozvinúť sa totalite
Prišli sme sem dnes, 24. októbra 2022, pripomenúť a uctiť si našich blízkych i mnohých nám neznámych politických väzňov, ktorí za týmto múrom pred rokmi, počas komunistického režimu, trpeli pre svoj názor a túžbu po slobode.
V dnešnej neľahkej dobe korona i vojna na východe mení naše zaužívané zvyklosti, obmedzuje nás, rozdeľuje ľudí a dáva chmúrne predpovede do budúcnosti.
Každoročne sa stretávame pred týmito tabuľami, aby sme si pripomenuli tisíce nevinných ľudí, ktorí za týmito múrmi trpeli. Je zločinom, keď za múry väzenia zavrú obyčajného človeka, ktorý dodržiava spoločenské zákony, žije bezúhonne, živí rodinu, vychováva svoje deti a napriek tomu ho zavrú. Zavrú za jeho myslenie, názory o spoločenskom dianí, že chce žiť slobodným životom, ktorý nevyhovuje momentálne vládnucej politickej klike, ktorá vznikla vďaka zmanipulovaným voľbám.
Za 40 rokov komunistickej vlády tieto múry, rovnako ako múry vo všetkých komunistických väzniciach Slovenska, väznili mnoho tisíc občanov za politické prečiny. Vládna komunistická moc tvrdo potláčala akýkoľvek náznak odporu či iného zmýšľania. Aby si upevnila svoje mocenské postavenie vytvorila systém prenasledovania, ohovárania, donášania, obviňovala ľudí z fiktívnych zločinov, potom ich v zinscenovaných procesoch odsúdila na dlhé roky odlúčenia od rodiny, od ostatnej spoločnosti v komunistických pracovných táboroch. Koľkí ľudia zaplatili za svoj názor aj tú najvyššiu cenu, svoj život! Väznice, koncentračné tábory, tábory nútených prác – to boli metódy prevýchovy, ktoré používal komunistický režim voči svojim kritikom.
Dňa 17. júla sa v Černovej (mestská časť Ružomberka) uskutočnila slávnostná akadémia k 30. výročiu prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slávnosť zorganizovali Združenie slovenskej inteligencie a Spoločnosť Andreja Hlinku. Podujatie moderoval sólista opery Slovenského národného divadla Ivan Ožvát, ktorý prítomných povzniesol aj svojím spevom.
Účastníkom slávnosti sa prihovoril aj trojnásobný predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar, ktorý bol kľúčovou postavou v tomto historickom období.
Deklaráciu Zvrchovanosti predniesol Peter Babala, ktorý priadal aj niekoľko slávnostných veršov. Združenie slovenskej inteligencie vydalo pri tejto príležitosti zbierku básní Zápas o domovinu (1989 – 1993). Zostavil ju historik Martin Lacko, ktorý ju spolu s bývalým poslancom NRSR Jozefom M. Rydlom, ružomberským rodákom, aj predstavil. Účastníkov pozdravil a požehnanie dal aj náš duchovný, Ján Košiar. Jeho príhovor prinášame v plnom znení:
Tridsať rokov od vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska
Ako človek túžiaci po slobode som sa úprimne tešil, keď 17. novembra 1989 (ktorý v Bratislave bol vlastne šestnásteho) padol v mojej vlasti komunizmus a otvorili sa hranice.
Ako Slovák, syn slovenských rodičov som s radosťou privítal, keď Slovenská národná rada 17. júla 1992 vyhlásila zvrchovanosť Slovenska. V ten deň sme si v redakcii Katolíckych novín pripíjali na úspech Slovenskej republiky, a ostali sme smutní z tých poslancov, ktorí boli proti. Aký je dnes slovenský parlament? Urobili by tak aj súčasní poslanci? Ťažko, aj to sotva. Pre väčšinu z nich je Slovensko iba táto krajina.
