V pondelok 24. októbra 2022 sme si v Ilave pripomenuli všetkých tam väznených politických väzňov počas komunistické režimu. Nebolo ich málo. Pietnu spomienku zorganizoval náš krajský predseda pobočky PV ZPKO z Trenčína Stanislav Porubčan. Z oficiálnych hostí sa na kladení vencov zúčastnili zástupca primátora mesta Anton Bajzík, farár a dekan ilavskej farnosti vdp. Patrik Sojčák, a pani Anna Riecka, pracovníčka oddelenia kultúry Mestského úradu v Ilave.
Na múre väznice sú štyri pamätné tabule, ku ktorým sme položili vence.
K prítomným sa prihovorili Juraj Vrábel, predseda našej krajskej pobočky z Košíc a domáci Stanislav Porubčan.
Program pokračoval návštevou väznice, kde sa naši členovia oboznámili s históriou ilavského hradu, v roku 1856 prestavaného na väzenie.
Nedajme možnosť rozvinúť sa totalite
Prišli sme sem dnes, 24. októbra 2022, pripomenúť a uctiť si našich blízkych i mnohých nám neznámych politických väzňov, ktorí za týmto múrom pred rokmi, počas komunistického režimu, trpeli pre svoj názor a túžbu po slobode.
V dnešnej neľahkej dobe korona i vojna na východe mení naše zaužívané zvyklosti, obmedzuje nás, rozdeľuje ľudí a dáva chmúrne predpovede do budúcnosti.
Každoročne sa stretávame pred týmito tabuľami, aby sme si pripomenuli tisíce nevinných ľudí, ktorí za týmito múrmi trpeli. Je zločinom, keď za múry väzenia zavrú obyčajného človeka, ktorý dodržiava spoločenské zákony, žije bezúhonne, živí rodinu, vychováva svoje deti a napriek tomu ho zavrú. Zavrú za jeho myslenie, názory o spoločenskom dianí, že chce žiť slobodným životom, ktorý nevyhovuje momentálne vládnucej politickej klike, ktorá vznikla vďaka zmanipulovaným voľbám.
Za 40 rokov komunistickej vlády tieto múry, rovnako ako múry vo všetkých komunistických väzniciach Slovenska, väznili mnoho tisíc občanov za politické prečiny. Vládna komunistická moc tvrdo potláčala akýkoľvek náznak odporu či iného zmýšľania. Aby si upevnila svoje mocenské postavenie vytvorila systém prenasledovania, ohovárania, donášania, obviňovala ľudí z fiktívnych zločinov, potom ich v zinscenovaných procesoch odsúdila na dlhé roky odlúčenia od rodiny, od ostatnej spoločnosti v komunistických pracovných táboroch. Koľkí ľudia zaplatili za svoj názor aj tú najvyššiu cenu, svoj život! Väznice, koncentračné tábory, tábory nútených prác – to boli metódy prevýchovy, ktoré používal komunistický režim voči svojim kritikom.
Dňa 14. marca 2022 sme na zámku v Hlohovci osadili a požehnali pamätnú mladistvým väzňom. Z dvadsiatich štyroch tam mladistvých internovaných v roku 1950, žije ešte jeden náš člen, Miroslav Tuchyňa (87), ktorý prišiel a osobne vydal svedectvo o týchto dramatických dňoch. Tabuľa bola pôvodne na fasáde zámku a bola osadená 17. mája 1999. 
Znovu osadiť túto tabuľu v Hlohovci veľmi pomohol aj miestny pán dekan Jozef Schwarz, za čo mu osobitne ďakujeme. Mirko Tuchyňa osobitne poďakoval aj autorovi tabule, Františkovi Granecovi (nášmu už zosnulému členovi), s ktorým zdieľal celu číslo 4. Vďaka nemu si pripomíname, že mladí ľudia a dokonca aj deti, trpeli. Vďaka nim máme slobodu.“ Tabuľa je umiestnená vo vnútri, hneď za vstupnou bránou do zámku; uvidia ju všetci návštevníci a bude pripomínať aj v dnešných časoch, že cena za našu slobodu, mier, a demokracii nebola ľahká ani pre vtedajšiu mládež.
