Politickí väzni

Výzva ministerstvu spravodlivosti

Politickí väzni, táto úmyselne marginalizovaná vrstva spoločnosti, ktorá sa drží pri živote napriek všetkým prekážkam a opätovnému prenasledovaniu, táto morálna chrbtica spoločnosti je pobúrená návrhom novely Trestného zákona (LP/2021/744 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pretože je navrhnutý presne tak, aby sme tu mali opäť politických väzňov, väzňov svedomia, čo je neklamným znakom nástupu každej totality.
Novela zavádza nové slovné trestné činy, napríklad trestný či­n s náz­vom „Šíre­nie nep­rav­di­vej in­for­má­cie“. Kriminalizácia slovných prejavov je zjav­ný po­kus o za­ve­de­nie cen­zú­ry na iné ná­zo­ry a teda bezprecedentné porušenie Ústavy SR. Skúsenosť bývalých politických väzňov s totalitou, ktorí si prešli názorovou šikanou, diskrimináciou aj prenasledovaním je, že jediným liekom na dezinformácie a lži je výlučne sloboda slova. Lož neporazí žiadne štátne násilie, iba diskusia založená na pluralite názorov a na pravdivých faktoch, bez ideologického alebo mocenského balastu.
Vláda namiesto toho, aby konečne naplnila ústavné práva občanov „vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu,“ podporou plurality médií, ich začala o toto právo oberať, ba dokonca sa usiluje postihovať ich za odlišné názory. Sloboda slova je jedným z troch pilierov demokracie. Ak vládna moc siaha na slobodu slova znamená to priamu likvidáciu demokracie. Tu treba dodať, že aj vďaka charakternému postoju politických väzňov sa naša spoločnosť zbavila totalitného režimu, ktorý vláda nezmyselnou, protiústavnou a protidemokratickou novelou zákona oživuje. Používať trestný zákon na ideologické alebo historické otázky je vlastné iba diktatúram. Preto vyzývame na okamžité zastavenie prác a legislatívneho procesu tejto novelizácie.
V tejto súvislosti je nutné pripomenúť dve myšlienky z prednášky emeritného pápeža a veľkého filozofa Benedikta XVI., ktorú mal v roku 1992 v Bratislave:
Politika nevytvára pravdu.
A druhá myšlienka, ktorú by mali naši politici memorovať každý deň, hovorí, že štát má zaručovať právo ako podmienku slobody a spoločného blahobytu. Štát sám nie je zdrojom ani pravdy, ani morálky.

Politickí väzni komunistickej totality

Nájdete ho na Moyzesovej 24. Venované je pamiatke vyše 70 000 ľudí, ktorí boli odsúdení, väznení prenasledovaní, umučení a popravení. Múzeum má prednáškovú sálu, hlavnú výstavnú miestnosť, malú kinosálu i knižnice samizdatu a exilovej literatúry spojenú so študovňou. Základom expozície sú príbehy obetí komunizmu v audiovizuálnych prezentáciách. Okrem toho múzeum má k dispozícií mapu obetí komunizmu na Slovensku spojenú s databázou ľudí a ich osudov, kde sa dajú nájsť obce, mená obetí aj základné údaje o odsúdeniach či iných prenasledovaniach. https://www.obetekomunizmu.sk. Za vznikom múzea je niekoľkoročná práca viacerých potomkov obetí komunizmu i organizácií, ako napr. združenie Nenápadní hrdinovia, http://www.samizdat.sk i Ústavu pamäti národa.

V nedeľu 27. júna 2021 sa vo Valaskej Belej (okres Prievidza, Nitrianska diecéza) uskutočnilo odhalenie pamätnej tabule donovi Antonovi Hlinkovi SDB. Domáci i hostia sa stretli predtým na svätej omši, ktorej hlavným celebrantom bol Prof. Jozef Kutarňa SDB. Koncelebrovali miestny farár dp. Róbert Stenchlák, P. Rajmund Jozef Klepanec OP, dp. Daniel Lukačovič farár z Voderád, a dp. Ján Košiar, duchovný PV ZPKO. Pozdravný list poslal nitriansky biskup Msgr. Viliam Judák ako aj provinciál rehole saleziánov don Peter Timko SDB. Podujatie bolo súčasťou 7. ročníka Memoriálu pátra Šebastiána Laba SJ, tiež rodáka z Valaskej Belej.
Po svätej omši si prítomní vypočuli príhovory historika Martina Lacka o živote a diele oboch pátrov, ako aj osobnú spomienku diplomata a niekdajšieho veľvyslanca vo Vatikáne Mariána Servátku na osobnosť Antona Hlinku.
Iniciátorom vyhotovenia pamätnej tabule, osadenej na bočnej strane kostola, sú predstavitelia Ústavu dejín kresťanstva. Z ich podnetu bola v minulom roku osadená na tomto mieste aj pamätná tabuľa s reliéfom spomenutého jezuitu. Autorom oboch tabúľ je majster Miroslav Pallo zo Žiliny.

Pokračovať v čítaní →